Dohoda s Japonskom z minulého týždňa totiž naznačovala, že v Škótsku si Donald Trump tľapne s Ursulou von der Leyenovou. No tým sa pozitívne správy končia. Hoci sme sa vyhli 30 % clám na európske tovary od 1. augusta, 15 % nie je výhra. Pred nástupom Trumpa do prezidentského úradu (za Bidena) boli clá len na úrovni 4,8 % a pri automobiloch 2,5 %. Momentálne sú na automobily uvalené clá vo výške 27,5 %.
Lenže britské automobilky si „vyboxovali“ iba 10 % clá (do 100-tisíc automobilov). Británia vôbec v máji vybojovala nižšie clá, na hliník a oceľ nulu. Pre EÚ zostala v platnosti na hliník a oceľ sadzba 50 %.
Je pravda, že na výmenu Briti pustia na svoj trh potravinárske a poľnohospodárske výrobky z USA. Ani Japonsko sa nevyhlo ústupkom, tiež pustí americké potravinárske a poľnohospodárske produkty, ako aj nákladné automobily na svoj trh. A navyše bude musieť (respektíve japonské firmy) investovať v USA 550 miliárd dolárov. Lenže Európania sa zaviazali, že v nasledujúcich troch roky dovezú z USA energie (jadrové palivo, ropu, skvapalnený plyn) za 250 miliárd dolárov ročne a investujú do amerického zbrojárskeho priemyslu celkovo 600 miliárd USD. Tak vyzerá v praxi záväzok krajín NATO minúť 5 % HDP na obranu. Aspoň vieme, kde peniaze skončia, v čích vreckách…
Na rade je Čína. Dohoda Američanov s Číňanmi je pre svet, globálnu ekonomiku, rovnako dôležitá ako s Európanmi. No Čína je oveľa tvrdší oriešok ako mäkká Európa. V rukách má oveľa viac tromfov.
Maroš Šefčovič ako hlavný vyjednávač, komisár pre obchod, spolu s predsedníčkou komisie von der Leyenovou sa tiež snažili znížiť clá na 10 %. Nepodarilo sa. Kapitáni priemyslu tlačili na akúkoľvek dohodu, päť percent navyše už nehrá takú rolu, 15 % nie je likvidačná sadzba.
Aj Trump bol pod tlakom. Dobre vie, že hoci USA majú obchodný deficit s EÚ pri tovaroch, v službách je to presne naopak. A Brusel pohrozil, že si na americké digitálne giganty – Amazon, Apple, Meta (Facebook), Alphabet (Google) – posvieti. Ak teraz platia cez Írsko v EÚ trápne nízke dane, tak v hre bola veľká (už pripravená) reforma. Americkým magnátom nezostalo nič iné, len obmäkčiť svojho prezidenta.
Ten tiež dobre vedel, že v Bruseli sa chirurgicky presne zamerali na zvýšenie ciel na tovary, ktoré by hmatateľne postihli jeho voličov. Ani jedna strana už nemala na výber – vydierania a hrozieb bolo už príliš. Išlo len o to, ako predať dohodu.
Trump ju predal lepšie. Je jednoducho víťaz. Ale Európska únia tiež neprehrala – aj vlk je sýty, aj ovca je celá. Veď aby sme nezabudli, na niektoré strategické súčiastky a suroviny v elektrotechnickom, leteckom a chemickom priemysle sa dohodla nulová sadzba. To je jednoznačne úspech.
Na rade je Čína. Dohoda Američanov s Číňanmi je pre svet, globálnu ekonomiku, rovnako dôležitá ako s Európanmi. No Čína je oveľa tvrdší oriešok ako mäkká Európa. V rukách má oveľa viac tromfov. Ak sa nakoniec obe veľmoci dohodnú, na spadnutie budú aj rokovania Trumpa a Putina o vojne na Ukrajine v Pekingu na oslavách konca 2. svetovej vojny začiatkom septembra.
Colná dohoda má ešte jeden aspekt, ktorý by sme na Slovensku nemali opomínať. Nekonečné a tvrdé rokovania viedol za celú úniu Slovák Maroš Šefčovič. Možno to niekomu nebude po chuti, ale meno Slovensko išlo do sveta, naša krajina sa pozitívne zviditeľnila. Aj to je plus celej dohody.
