Pre ekonomiku je, naopak, žiaduce, aby ľudia pracovali čo najdlhšie. Francúzi sa hneď búria, ak chce vláda zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reichová teraz prišla s návrhom, aby seniori pracovali až do sedemdesiatky, hoci Nemci už dnes odchádzajú do dôchodku až ako 67-roční.
V každom prípade krajiny Európskej únie by sa mali na starnutie obyvateľstva lepšie pripraviť, pretože do roku 2050 pravdepodobne podiel obyvateľov starších ako 60 rokov narastie vo svete až na 21 % a v Európe to bude viac ako 30 %. Krajiny by preto mali zvýšiť vek odchodu do dôchodku a motivovať starších ľudí, aby pracovali dlhšie – tvrdí v rozhovore pre Pravdu profesor Juhani Ilmarinen, expert na pracovnú schopnosť.
Príkladom by nám mohli byť Fínsko, Švédsko či Holandsko. Tieto krajiny sú dôkazom toho, že vek nie je prekážkou, aby človek pracoval vo vyššom veku, len treba správne nastaviť spravodlivé a flexibilné pracovné podmienky. Na základe komplexného Fínskeho národného programu pre starších zamestnancov, ktorý prebiehal v deväťdesiatych rokoch a na začiatku milénia, narástla zamestnanosť starších pracovníkov, teda tých vo veku 55 rokov a viac, o vyše 20 percentuálnych bodov, až na úroveň 58 %. Vo Švédsku je tento podiel dokonca ešte vyšší, viac ako 70 %.
Áno, s vekom pracovná schopnosť klesá, približne u 30 % starších pracovníkov – človek nie je stroj. Ale vlastne aj ten sa rokmi opotrebuje. No v 60 % zostáva pracovná schopnosť prakticky nezmenená a približne u 10 % dokonca rastie. Prečo by sa mali ľudia do dôchodku ponáhľať? Je predsa príjemnejšie byť aktívnym, ako byť nepotrebným penzistom na lavičke. To sa však vláda, sociálni partneri a zamestnávatelia musia dohodnúť na nových opatreniach.
