Nedorozumenie dosahuje až gigantické rozmery. Humanitárni aktivisti tvrdia, že do Gazy by mali prichádzať stovky kamiónov s pomocou denne, pred vojnou prichádzalo cca 500. Podľa Izraela vtedy vozili aj stavebný materiál a bežný tovar, nielen jedlo a lieky, takže ich stačí menej. Svet obviňuje Izrael, že zabraňuje civilistom prístup k jedlu. Tel Aviv tvrdí, že jedlo rozkráda Hamas alebo kriminálne gangy, ktoré s ním následne kšeftujú. A v kamiónoch sa popri jedle zvezú aj zbrane. Ako je to možné pri toľkých kontrolách? Kto dnes ešte dokáže tajne nakúpiť, doviesť a naložiť zbrane do kamiónov?
Izraelská opozícia požaduje okamžite ukončenie vojenských operácii, návrat rukojemníkov, mnohí vojaci sa odmietajú vrátiť na bojisko, po zabití civilistov na príkaz zhora trpia traumami, vláda sa púšťa do novej operácie. Ak sme si mysleli, že celá Gaza je v rozvalinách, nová operácia by mala byť zacielená na oblasť, ktorá bola iba mierne dotknutá a kde sa vraj nachádzajú rukojemníci.
V tieni Gazy zostáva dianie na Západnom brehu Jordánu: území, ktoré má väčšina ľudí zafixované v hlave ako Palestína. Nelegálne obsadzovanie náboženskými a sionistickými fanatikmi, vyháňanie z domovov či zabíjanie Palestínčanov sa prehlbuje. Na Západnom brehu nevládne iba palestínska samospráva na čele so stranou Fatah. Je to územie popretkávané roztrúsenými židovskými nelegálnymi osadami (enklávami). Časť priamo spravuje Izrael, na časti je prítomná izraelská armáda. Fanatici si myslia, že majú historické právo na oblasti nazývané v Izraeli Judsko a Samária, a podľa rôznych právnych kľučiek ich obsadzujú.
Prečo by Palestína a Gaza nemohla nasledovať príkladu (aj bez ropy) Saudskej Arábie, SAE, Kuvajtu, Kataru či Ománu? Kto dal lepšie, či vôbec nejaké zmysluplné riešenie?
Väčšina Izraelčanov s tým nesúhlasí. No vláda Benjamina Netanjahua prežíva len vďaka podpore extrémnej, náboženskej a sionistickej, pravice. Dlho vládnuci Netanjahu si nemôže dovoliť padnúť. Už pred vojnou bol obvinený z mnohých prešľapov, korupcie, hrozia mu súdne procesy (preto navrhoval súdnu reformu, proti ktorej protestovali na námestiach státisíce ľudí). K tomu pribudlo vyšetrovanie teroristického útoku Hamasu, zločiny v Gaze i medzinárodný zatykač. Netanjahu je v pasci, bojuje nielen za Izrael, ale najmä za seba. Súčasný stav mu v podstate vyhovuje. Ak útoky na neho nepoľavia, politická situácia sa len tak ľahko nezmení.
Je riešením vznik štátu Palestína? Veď ani nikto nevie, ako fyzicky i politicky prepojiť Západný breh a Gazu. V Gaze, od sveta odrezanej, žijú dva milióny Palestínčanov, na Západnom brehu necelé tri, ale tiež takmer 700-tisíc Židov. V samotnom Izraeli žije cca sedem miliónov Židov a dva milióny Palestínčanov. Čo s početnými enklávami na Západnom brehu? Spoločný štát? V Izraeli by potom žil zhruba rovnaký počet Židov a Arabov. Aký historický význam by mal takýto štát pre Židov?
Čo bude ďalej? Pravdepodobne sa bude ako desiatky rokov doteraz prevaľovať balvan a čakať, ako nové udalosti zmenia situáciu. Od Gazy dávajú ruky preč aj arabské krajiny. V poslednej dobe sa spomína prítomnosť ich armád, návrat Hamasu je neakceptovateľný. Z Trumpovho návrhu premeniť Gazu na akýsi Dubaj sa každý smial. Ale je to taká hlúposť? Prečo by Palestína a Gaza nemohla nasledovať príkladu (aj bez ropy) Saudskej Arábie, SAE, Kuvajtu, Kataru (kde našli exil predstavitelia Hamasu) či Ománu? Kto dal lepšie, či vôbec nejaké zmysluplné riešenie? Toto je tragédia.
