Veterinári na Slovensku zrazu museli rozhodovať o osude tisícok zvierat. Ukázalo sa, že Slovensko si s nákazou dokázalo poradiť pomerne rýchlo. Vyplatilo sa, že naši študenti veterinárstva sú počas štúdia v kontakte so zvieratami, majú bohatú klinickú prax a mladí lekári vedeli účinne zasiahnuť.
Majú dobrú školu. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vlani oslávila 75 rokov od svojho vzniku, a hoci sa poľnohospodárstvo aj spoločnosť za ten čas významne zmenili, zdá sa, že škola produkuje kvalitných veterinárnych lekárov. Často musia rozhodovať o živote a smrti zvierat, majú obrovskú zodpovednosť a sú vystavení veľkej psychickej záťaži.
Klasickí veterinári, ktorí zabezpečujú zdravie zvierat na farmách, však starnú, mnohí pracujú, hoci sú už v dôchodkovom veku, preto treba vychovať novú generáciu, ktorá nielenže bude mať rada zvieratá, ale aj zvládne túto profesiu so cťou. V Európe totiž prevláda záujem o medicínu spoločenských zvierat. Mladí veterinárni lekári či lekárky idú radšej pracovať do nemocnice ako do maštale. No vírusy sú stále tu a slintačka a krívačka či iná choroba sa môžu objaviť hocikedy – lekárov treba aj v teréne, v malých obciach.
Naša veterinárska univerzita v Košiciach je azda zárukou toho, že kvalitných a zodpovedných veterinárov bude pribúdať. O jej vysokom kredite napokon svedčí, že tento rok prijali až 70 študentov študujúcich v anglickom jazyku, taký vysoký záujem zahraničných študentov tu ešte nebol.
Študenti dnes vyhľadávajú rating univerzity, jej medzinárodnú akreditáciu, ktorú udeľuje Európske združenie inštitúcií pre veterinárske vzdelávanie, a riadia sa aj názorom kolegov, ktorí v Košiciach študovali. Hádam to s mladými slovenskými veterinármi nebude také zlé a nie všetci chcú liečiť len psíkov a mačičky.
