Obavy vyvoláva najmä fakt, že Trump s Putinom budú rokovať osamostatnene, bez ukrajinského prezidenta. A, samozrejme, bez Európy. No tá už stratila vo svete bývalý rešpekt. Je pravda, že ak sa má hovoriť o mieri na území Ukrajiny, prezident krajiny by mal byť pri tom. Aké posolstvo vylúčením Zelenského odchádza do sveta? Že konflikt na Ukrajine nie je čisto rusko-ukrajinským, ale je primárne konfliktom medzi Ruskom a USA, respektíve Západom (kde udáva tón Washington)?
Biely dom a Kremeľ si musia vyjasniť aj iné dôležité témy. Pred niekoľkými dňami Trump Putina nevídane potupil: stal sa strojcom mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Tento konflikt sa ťahá zo sovietskych čias a dlhodobo to bol Kremeľ, ktorý mal pod palcom obe krajiny. No Putin Jerevan zradil a s Baku sa nedávno zbytočne rozhádal. Južný Kaukaz (aj s Gruzínskom) je pre Moskvu strategicky nemenej dôležitý ako Ukrajina. A rovnako tak Severný ľadový oceán, z ktorého globálne otepľovanie robí strategický región – pre lodnú plavbu, ako aj zásoby nerastného bohatstva. A na stole sú aj ďalšie témy, o ktorých si Putin s Trumpom majú čo povedať (Irán, Severná Kórea).
Nepochybne prímerie a mier na Ukrajine budú dominantným bodom rokovaní na Aljaške. V prvom rade nepôjde o dohodnutie konečného mieru či odovzdanie ukrajinského územia Rusku – v žiadnom prípade sa o tom bez Kyjeva nemôže hovoriť. Rusko potrebuje dostať v prvom rade (geopolitické) záruky od Západu: zastavenie rozširovania NATO na východ, postupné uvoľňovanie sankcií (EÚ sa už na tri roky zaviazala vo veľkom odoberať plyn z USA, takže pri ňom dostane asi Moskva zelenú kartu…) i blokovaných finančných a materiálnych aktív na Západe.
Akú má Trump stratégiu? Netušíme. Dramatické zmeny od piatkového summitu na Aljaške neočakávajme. Putin je lišiak.
Iba v kontexte širšieho bezpečnostného rámca do budúcnosti – v Európe i na Ukrajine – sa môže začať bližšie rokovať o prímerí a následnom spravodlivom mieri. Preto špekulácie o výmene území sú nateraz pritiahnuté za uši.
Nepochybne to bude problém v ďalších kolách. Ukrajina sa nemôže trvale vzdať ulúpených území, ale musí byť pripravená na ústupky. V hre je momentálne najmä Donecká oblasť, kde Rusi okupujú 70 % územia. Pravdepodobne im záleží na dobytí (vojenskom či diplomatickom) dobre známych miest ako Pokrovsk, Sloviansk či Kramatorsk, ktoré Rusi nakrátko obsadili v roku 2014.
Aké sú plány, či budú tieto regióny v držbe Ruska dočasne na 49 či 99 rokov, ako prenikli na verejnosť informácie, netušíme. To sú skutočne témy do ďalších kôl. Teraz sa treba dohodnúť na prímerí. Zatiaľ sa hovorí o zastavení útokov do tyla, bombardovaní infraštruktúry a civilných objektov.
Akú má Trump stratégiu, tiež netušíme – ak nejakú má. Americký prezident je obchodník a jeho tím sa neskladá zo skúsených diplomatov, politikov či bezpečnostných analytikov. Obavy Európy sú oprávnene namieste. Preto je dobré, že Trump nakoniec konzultoval svoje kroky na videokonferencii s vrcholnými predstaviteľmi Európy i so Zelenským. Dramatické zmeny však od piatkového summitu na Aljaške neočakávajme. Putin je lišiak.
