Áno, mal tam byť aj Volodymyr Zelenskij, mali tam byť možno aj európski lídri, ale karty sú rozdané takto, treba čakať na výsledok. Nech už sa nám stretnutie zdá akokoľvek asymetrické – keď jedna strana vojenského konfliktu bude rokovať s predstaviteľom jednej z mocností, a nie s napadnutou krajinou – aby sa veci vôbec pohli dopredu, musí sa to udiať práve takto.
Otázka je, čo bude výsledkom rokovaní. Ak bude Putin trvať na tom, že Rusko si ponechá územia, na ktoré si nárokuje, bude všetko záležať od toho, ako sa k tomu postaví Zelenskyj.
Treba pripomenúť, že schôdzka lídrov dvoch svetových mocností je prvou medzi Putinom a Trumpom od ruskej invázie na Ukrajine pred tri a pol rokom. Pre Putina je dôležitá, lebo sa ňou dostáva z diplomatickej izolácie, do ktorej upadol kvôli zatykaču vydanému Medzinárodným trestným súdom za vojnové zločiny. Zrazu sa s ním opäť zaobchádza ako s lídrom veľmoci, rovnocenne so Spojenými štátmi. Kyjev je pred schôdzkou Putina s Trumpom skeptický.
Ak budú lídri diskutovať len o tom, že podmienkou mieru majú byť straty ukrajinských území v prospech Ruska, dá sa očakávať, že Ukrajinci takýto mier odmietnu. Trump, o ktorom je jasné, že viac sympatizuje s Ruskom, ľahko zvalí neúspech svojho úsilia na Ukrajiinu.
Európski lídri zrejme stále dúfajú, že Trump je viac na strane napadnutej Ukrajiny, hoci z jeho správania tomu nič nenasvedčuje. Putin však už zaregistroval podráždenie Washingtonu a neopakuje teraz svoje maximalistické požiadavky na „denacifikáciu“ a demilitarizáciu Ukrajiny. Dôležité je, že sa veci pohli a budú sa zrejme hýbať ďalej. Európski lídri síce neboli na schôdzku pozvaní, ale nie sú z procesu vylúčení. To, na čom sa Trump s Putinom dohodnú, bude určujúce aj pre obrannú a zahraničnú politiku Európskej únie.
