Problémom je teda prezamestnanosť. O tej už v súvislosti so štátnou správou uvažoval aj Robert Fico, keď hovoril o „30-percentnom reze“, čiže o prepustení 30 percent zamestnancov. To by podľa odborníkov mohlo štátu priniesť až 1,2 miliardy eur.
Analytici teraz v súvislosti so železnicami tvrdia, že by ani nemuselo ísť o hromadné prepúšťanie, aby sme došli k výrazným úsporám. Situáciu pomôžu riešiť aj plánované odchody do dôchodku, ktorých nie je málo.
Niektorých zamestnancov zas možno presunúť na iné, nedostatočne obsadené pracovné pozície. Takáto optimalizácia je možná, keďže efektivita práce je aj tak nízka. V prepočte na rozsah siete a intenzitu dopravy zamestnávajú totiž naše železnice podstatne viac ľudí ako v okolitých krajinách.
V porovnaní s Českou republikou je to napríklad až o 74 percent viac, v porovnaní s Poľskom až o 103 percent viac a v porovnaní s Maďarskom o 33 percent zamestnancov viac.
Prepúšťať by sa teda malo aj v iných sférach. Pripustil to aj minister Ladislav Kamenický. Na rad prichádza hľadanie úspor priamo vo výdavkoch štátu a zoštíhliť by sa mal aj aparát. Každé ministerstvo vraj dostane za úlohu nájsť podstatné úspory vo svojom rozpočte.
Konkrétne čísla nepoznáme, no znižovať počty zamestnancov bude nevyhnutné. Je tu však aj isté riziko – bezhlavé škrty vo veľkom môžu ohroziť fungovanie úradov a kvalitu služieb pre občanov. Vláda by sa preto mala inšpirovať analýzou zo ŽSR, ktorá nepresadzuje radikálne riešenia. Cieľom je neohroziť chod organizácie a zlepšiť jej fungovanie. To bude však to najväčšie umenie.
