Do čoho vyústi úpadok po roku 2028, keď Brusel zredukuje podpory do veľkovýrobného poľnohospodárstva a dotácie presmeruje do rozvoja malých fariem? A akých? Trojplodinových?
Slovensko má čo do rozlohy najväčšie poľnohospodárske podniky v celej EÚ. Je to dôsledok historického vývoja, kolektivizácie, ktorá priniesla zrod družstiev. Pravda, nie západoeurópskeho typu, kde si farmári utvárali odbytové družstvá na predaj zemiakov ako napríklad Holanďania, či Dáni na predaj mlieka a mäsa.
Nie veľkosť, ale zameranie, štruktúra poľnohospodárskej výroby je problém Slovenska. Na to sa treba sústrediť.
Akokoľvek bola boľavá a rozporuplná cesta čs. družstiev, po 40 rokoch vyrábali dosť obilia, mlieka, mäsa, zeleniny, vína aj piva. Predstava, že po roku 1989 samovoľne vzklíčia a rýchlo sa rozmnožia rodinné farmy, narazila na realitu, s ktorou nik z nových politických elít nerátal.
Bola tu nová, družstvami sformovaná dedina, s iným životným štýlom. K slovu prichádzajúca tretia generácia potomkov roľníkov nejavila záujem o hospodárenie a podnikanie na pôde. Mala iné profesie, žila v mestách, chýbal jej kapitál, stratila vzťah k pôde. Vrátené pozemky putovali k developerom, len zlomok ľudí začal farmárčiť.
Tu kdesi treba vidieť jednu z príčin, prečo sa na Slovensku udržali veľké podniky. Odpoveď na to, prečo prestali chovať dobytok, ošípané súvisí s rozpadom privatizovaného potravinárskeho priemyslu, podniky ktorého neplatili za mlieko a mäso. Fóliových zeleninárov vytlačil z trhu rozpad Česko-Slovenska a následne príchod obchodných reťazcov.
Vstup do únie poznačili nerovnaké podmienky pre staré a nové členské štáty. Nerovnosť v dotáciách medzi starými a novými členskými štátmi sa nevyrovnala podnes deň. Podpory nasmerované na tzv. udržiavanie krajiny pôsobili ako uspávacie tabletky. V ekonomicky oslabených družstvách sa rozhorel zápas o to, kto ich ovládne. Mnohé skúpili zahraniční investori, domáce podnikateľské skupiny alebo ich ovládli manažmenty. To je výsledok kapitalizmu v slovenskej i bruselskej réžii.
Bude po roku 2028 nasledovať rozpad veľkých podnikov? A kto po nich nastúpi? Idealistická predstava, že sa ich podarí rozparcelovať na malé podniky, je hlúposť. Na Západe je pôda stále drahšia ako na Slovensku. Neskúpia čírou náhodou pôdu a farmy bohatí cudzinci?
A len tak mimochodom, zamysleli sa v Bruseli nad rozlohou veľkofariem Ukrajiny, ktorú vábia do EÚ? Tie hospodária na státisícoch hektárov. Nie veľkosť, ale zameranie, štruktúra poľnohospodárskej výroby je problém Slovenska. Na to sa treba sústrediť. Alebo chystá EÚ pozemkovú reformu?
