Ak by bol súkromnou osobou a nie premiérom Slovenska, mohlo by nám to byť jedno. Takto to tým, ktorí ho nevolili, prekáža, a tých, ktorí ho volili, to teší. Takéto je dnešné Slovensko, rozdelené na fanúšikov dvoch „klubov“, na tých, ktorí držia palce Zelenskému, a na tých, ktorí fandia Putinovi. Tá druhá skupina je menej početná, ale pre Fica významná.
Fico sa teda konečne stretol aj s prezidentom Ukrajiny. Niektorí mali od stretnutia veľké očakávania, ale bolo jasné, že s ukrajinským prezidentom sa stretne ten istý Robert Fico, ktorého poznáme. Čo také už sa týmto stretnutím mohlo vyriešiť? Bolo asi také formálne ako Ficove vyjadrenia o tom, že Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo medzinárodné právo.
Ficova formulka, ktorú má vždy v zálohe, aby si splnil „povinnosť“ lídra členskej krajiny EÚ a mohol ísť potom spontánne ďalej v kritike Zelenského za to, že Ukrajinci útočia na ropovod Družba a nás, chudákov Slovákov, to poškodzuje. O tom, že agresor je Rusko a kvôli Putinovi zomierajú na Ukrajine tisíce civilistov vrátane detí, slovenský premiér nikdy explicitne nehovorí.
Fico sa teda konečne stretol so Zelenským po tom, čo sa trikrát stretol s Putinom. Nikto si nemohol nevšimnúť, že schôdzka sa niesla v úplne inej atmosfére ako tá nedávna v Číne s prezidentom Ruskej federácie.
Fico sa teda konečne stretol so Zelenským po tom, čo sa trikrát stretol s Putinom. Nikto si nemohol nevšimnúť, že schôdzka sa niesla v úplne inej atmosfére ako tá nedávna v Číne s prezidentom Ruskej federácie. Predseda Smeru je pragmatik a Zelenskyj vie byť, našťastie, pragmatický tiež.
Keď odhliadneme od politických vyjadrení, ktoré zaznievajú oficiálne do éteru, a porovnáme reč tela a neformálne prejavy pri stretnutiach Zelenského napríklad s Macronom a Zelenského s Ficom, je to veľký rozdiel. Podobne je to, ak porovnávame stretnutie Fica s Putinom a Fica so Zelenským.
To bola iná chémia. Náš premiér pri stretnutí s bývalým ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom hovoril o veľmi dobrej chémii, no medzi ním a Zelenským chémia nefunguje a vzhľadom na Ficove názory v zahraničnopolitických otázkach je to vlastne dobre.
Ale politici nie sú len súkromné osoby a zhodnoťme pozitívne, že k stretnutiu vôbec došlo. Napokon, nič viac ako pragmatizmus medzi Ficom a Zelenským fungovať nemusí, ak by Slovensko (aspoň pragamticky) stálo na strane „koalície ochotných“. Fico po stretnutí povedal, že Slovensko je príliš malá krajina na to, aby zohralo významnú úlohu pri nastolení mieru na Ukrajine.
Žiada sa dodať, že malá, ale je to členská krajina NATO. Premiér tejto malej, z geopolitického hľadiska možno nie významnej krajiny, sa v krátkom čase stretol s niekoľkými významnými svetovými lídrami – Vladimirom Putinom, Si Ťin–pchingom a Volodymyrom Zelenským.
Ukáže čas, čo to prinesie, ale iste, v diplomacii je dôležitá komunikácia. No aj malá krajina by mohla prejaviť voči vojnou ničenému susedovi viac empatie, máme na mysli oficiálnu úroveň. Slovník zbavený cynizmu by vzťahom prospel a zlepšil by aj obraz Slovenska vo svete.
Po stretnutí lídrov padla aj otázka mieriaca k Ficovej návšteve v Číne. Vo svete, aj u bratov Čechov, vidia, že Fico síce neťahá Slovensko preč z EÚ, ale ťahá ho bližšie k autoritárskemu poriadku, ktorý reprezentuje blok Čína-India-Rusko. Fico zopakoval, že sa bol pokloniť obetiam nacizmu v Normandii, ale bol aj v Rusku a v Číne a bol aj na cintoríne v Arlingtone.
Zelenskyj pripomenul, že Ukrajinci tiež bojovali proti zlu v druhej svetovej vojne a s tým zlom bojujú aj dnes. Ktovie, či sa ho Fico na úvod spýtal, ako sa má. Odpoveď Zelenského by asi neznela: Ďakujem, dobre.
