Vedenie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) by malo byť obozretnejšie. Prílišné bratríčkovanie sa so zamestnávateľmi a s pravicovou opozíciou sa odborárom totiž v budúcnosti môže riadne vypomstiť.
Do určitej miery sú ich postoje pochopiteľné. Totiž: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Koaličné strany pri konsolidácii otvorene obchádzajú sociálnych partnerov. Ak ich v závere vláda prizvala na rokovania, iba si chcela odfajknúť splnenú úlohu. Sociálny dialóg však vyzerá inak. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová má pravdu, keď hovorí, že ďalekosiahlejšie reformy treba pripravovať spoločne počas celého roka. A to sa nedeje. Potiaľ sa dá reakcia odborov chápať, menej ich odporúčania. Tie sa totiž nelíšia od pravicovej opozície a zamestnávateľov.
Odborári volajú po šetrení v štátnej a vo verejnej správe, no keď vláda stopne zvyšovanie miezd štátnych a verejných zamestnancov o 5 % v budúcom roku, odborári protestujú – ide o porušenie zmluvy. Áno ide, ale ako inak šetriť? Či odborári si rovnako ako opoziční populisti myslia, že bude stačiť, keď si platy znížia ministri a poslanci? Dobre vedia, že je to len kvapka v mori.
Summa summarum: vláda má znižovať výdavky, no ak tak urobí, tak je zle.
Odborárom nie je pochuti ani mierne zvyšovanie odvodov živnostníkom. To, že sa zvýšenie premietne do vyšších dôchodkov, akosi ostáva nepovšimnuté. Ba odborárom prekáža i progresívnejšie zdanenie príjmov fyzických osôb. Vraj zasiahne i strednú triedu. To je na ľavicové odbory skutočne vo svete rarita. Vedenie odborárov má asi až príliš vysoké platy a netuší, kto tvorí na Slovensku strednú triedu.
Zamestnávateľom prekáža (oprávnene) takmer nedotknutá energopomoc pre domácnosti i štedré 13. dôchodky. Že sa tak kompenzovala vyššia DPH, nechávajú nielen oni, ale aj odborári bez povšimnutia. Zamestnávatelia sa, naopak, sťažujú na vysoké ceny energií pre firmy. Nemala by ich vláda dotovať?
Vedenie KOZ správne poukazuje, že Slovensko má nízke zdanenie kapitálu a majetku a volá po vyššom zdanení. Napríklad zdanenie dividend vláda dokonca v tomto roku znížila. No keby urobila opak, tak by sa ozvali vlastníci malých eseročiek a hromžili by proti dvojitému zdaneniu. Zdanenie nehnuteľností v mestách a obciach je až smiešne nízke. No ZMOS namiesto racionálnej nápravy rázne odmieta vyššie sadzby a radšej páli do vlády hlava-nehlava.
A do boja vstúpil i Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vedený bývalým straníckym kolegom Roberta Fica v postkomunistickej SDĽ Ľubomírom Andrassym. NKÚ sa zmenil na nové makroekonomické centrum a radí, ako konsolidovať. Nemýli si účel svojej činnosti? Keby konkrétne ukázal, kde má to či ono ministerstvo alebo štátna inštitúcia rezervy, kam rozhadzujú peniaze a ako môžu ušetriť, bolo by to len vítané. No nič také sa na verejnosť nedostalo.
To neznamená, že čím je kritika viac pritiahnutá za vlasy, tým je lepšia.
Summa summarum: vláda má znižovať výdavky, no ak tak urobí, tak je zle. Má azda znížiť rastúce výdavky na zbrojenie? Áno, trináste dôchodky by nemuseli byť tak štedré… Takisto by sa mali zvyšovať dane pre majetnejšie vrstvy a z kapitálu. Keď sa tak stane alebo má stať, je okamžite oheň na streche. Keď urobí vláda krok vľavo, je zle, keď vpravo, je opäť zle.
Je nepochybne pravda, že koalícia by mala viesť konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi, ako aj s opozíciou, lebo iba konsolidácia založená na konsenze môže získať čo najväčšiu spoločenskú podporu. Nerobí tak, radšej ide do konfrontácie. To však neznamená, že čím je kritika viac pritiahnutá za vlasy, tým je lepšia.