Samozrejme, nešlo o žiadnu náhodu ani súkromnú aktivitu (to je výhovorka hodná žiaka základnej školy), v Česku predvolebná kampaň smeruje do finále a Rakušan sa snaží zachrániť zbabranú kampaň.
Minister so svojimi „starostami“ začal kampaňovať už dávnejšie – a to po českých hospodách. Tam si prišiel „pokecať“ so štamgastmi i náhodnými hosťami, ktorí prišli na pivo a niečo zjesť. Chcel sa tak priblížiť obyčajnému ľudu. Veď aj názov kampane bol štýlový: Bez cenzúry. Lenže zámer nevyšiel.
Hoci Rakušan zacítil, že český premiér Petr Fiala nie je príliš obľúbený, a rád by po ňom prevzal žezlo na pravicovej scéne, nestalo sa tak. ODS, ktorej Fiala šéfuje, respektíve koalícia SPOLU, v ktorej sú okrem ODS aj TOP 09 a KDU-ČSL, má jasne vyššie preferencie ako STAN. Rakušanovi nevyšiel ani úskok do stredu, štylizácia medzi Fialu a Babiša. Kampaň Bez cenzúry vystriedala nová: Starostovia na čelo. Opäť márny pokus. A tak v lete prišla Dobrá kampaň s Dobrým programom. Voliči mu neskočili na lep a volebné preferencie STAN sa pohybujú niečo nad 10 %, vytúžených 15–20 % sa stáva iba márnym snom.
Oháňanie sa slovenskou kartou (solidaritou) má v predvolebnej kampani len jeden účel: prihriať si domácu polievočku a zakryť domáce prešľapy, kauzy a vôbec zlyhanie celého Fialovho kabinetu.
No za riekou Morava musí byť v predvolebnej kampani riadne vydýchaný vzduch. Rakušan sa totiž vybral na bratislavské Námestie slobody nasať atmosféru – ako sa sám vyjadril. Pritom niesol transparent „Jsme s vámi“. Mal to minister z vlastnej hlavy? Ťažko, o politický marketing pred voľbami sa mu starajú ľudia, ktorí dostali do Prezidentského paláca Zuzanu Čaputovú. Český minister si nezabudol demonštratívne potriasť ruku s lídrami našej opozície. To posolstvo nesmerovalo na Slovensko, ale do Česka: v predvolebnej kampani treba zaujať akýmkoľvek spôsobom a uchmatnúť si v poslednej fáze nejaké to percento. Veď my na Slovensku by sme mohli rozprávať…
A k tomu má pomôcť solidarita so Slovenskom. Dianie u nás je totiž v bývalej západnej časti federácie veľmi sledované. Česi majú vážne obavy z toho, čo sa u nás deje; boja sa, že Robert Fico s celou koalíciou odvedie bratský národ niekam na východ – do Ruska alebo až do Číny. Na druhej strane, niektorí českí opoziční voliči by radi na čele republiky videli štátnika, akým je v ich očiach (i v časti samotnej opozície) Robert Fico.
Hoci miešanie sa do slovenskej politiky a prihrievanie si vlastnej polievočky v predvolebnej kampani, najmä zo strany „nezávislého“ ministra, je za čiarou, mali by sme sa radovať. Bratia Česi sa ešte nikdy tak nezaujímali o dianie na Slovensku ako teraz, ani počas federácie – aj preto sa spoločný štát rozpadol. A paradoxne ich záujem nevzbudili zabudnutí federalisti, ale pronárodne orientovaní politici ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová a celý ansámbel na rezorte kultúry, „svetový“ expert na covid Peter Kotlár, alebo iné „osobnosti“ z rôznych strán, ktoré sa preboxovali do parlamentu, ako aj originálna zahraničná politika na štyri svetové strany.
Záujem staršieho brata náš určite teší, no nerieši jeho domáce problémy. Oháňanie sa slovenskou kartou (solidaritou) má v predvolebnej kampani len jeden účel: prihriať si domácu polievočku a zakryť domáce prešľapy, kauzy a vôbec zlyhanie celého Fialovho kabinetu. Česi do neho vkladali až príliš veľké nádeje. Opiť slovenským rožkom pri párkoch a pive či už na mítingoch, v „hospodách“, alebo na námestiach by sa naši bratia nemali dať.
