Opoziční politici nenechajú na tých vládnych suchú nitku. Nič nie je dobré (niežeby všetko bolo dobré, mnohé opatrenia sú skutočne sporné, niektoré totálne chybné – transakčná daň). Vládne strany navrhnú A, opozícia to „strhá“ a okamžite hovorí o podkopaní sociálnych istôt, zdražovaní, zbedačovaní, likvidácii podnikateľov. Vládne strany urobia B, opakuje sa rovnaká argumentácia. V podstate nič nie je možné. A keďže koaliční politici sú nemohúci, z konsolidačného balíka sa stal fackovací panák.
Keď sa predstaviteľov opozície niekto spýta, čo by robili inak, zborovo tvrdia, že štát by mal sporiť na sebe. To je pravda, ale konkrétnostiam sa vyhýbajú ako čert krížu. To je stará taktika: hovoriť hmlisto, žiadne konkrétnosti, aby sa súper nemohol ničoho chytiť a spochybniť argumenty súpera. Na čom má štát sporiť? Na nemandatórnych výdavkoch? Určite áno, ale na ktorých? Ani opozícia, ani NKÚ či Rada pre rozpočtovú zodpovednosť verejne nekomunikovali, kde presne majú ministerstvá a štátne inštitúcie rezervy a koľko by sa dalo ušetriť. Samozrejme, to neospravedlňuje vládu – je to v prvom rade jej úloha.
Jeden rozdiel by tu bol: kto by bol proti konsolidácii, bol by obvinený, že chce dostať Slovensko na grécku cestu, doviesť k bankrotu.
Opozícia tvrdí, že štát zachráni zníženie platov politikov. V NR SR sa tak už deje, je podaný návrh na vyššie zdanenie platov a zmrazenie paušálnych náhrad (uvidíme, či mierne okresanie platov sa pokúsi opozícia na čele so Šimečkom a s Matovičom zvýšiť). Ministri s premiérom (a s prezidentom) by ich mali nasledovať, lebo to nie je to tak dávno, čo si sakramentsky navýšili platy – cez paušálne náhrady, ktoré sú nezdaniteľné! Pokiaľ si vládni politici nezmrazia, alebo neznížia platy v čistom, nemajú právo to isté požadovať od štátnych zamestnancov a živnostníkov. No je to iba kvapka v mori, deficit to zníži kozmeticky, ide o morálny aspekt.
Opozičníci žiadajú tiež okresanie zamestnanosti v štátnej správe. Dobre, veď aj Robert Fico to sľúbil, no zmrazenie platov štátnych zamestnancov sa im už neľúbi. Kde prepúšťať? Na ministerstvách, okresných úradoch, v armáde, polícii alebo štátnych inštitúciách? Lenže keby sa tak stalo, boli by to lídri opozície, ktorí by ako prví „vykrikovali“, že vláda prepúšťaním ohrozuje chod štátnych inštitúcií a fungovanie štátu.
Aktuálne konsolidačný rozpočet predstavila v Nemecku Merzova vláda. čelí kritike krajnej pravice i ľavice. Vo Francúzsku protestovalo 500 000 ľudí voči konsolidácii lídra európskych progresívcov, prezidenta Emmanuela Macrona (pred voľbami v roku 2023 prijal v Elyzejskom paláci Michala Šimečku a nepriamo tak podporil PS). Macron nevie tri roky pre nezhodu na konsolidácii zostaviť väčšinovú vládu v parlamente, padá jeden premiér za druhým. Dôvody sú rovnaké ako u nás: ožobračovanie obyčajných ľudí. Čuduj sa svete, „macronovci“ chcú zrušiť dva sviatky… Hoci protesty nemajú jasného organizátora, v parlamente proti konsolidácii progresívcov a centristickej pravice protestuje krajná ľavica i pravica (teda v našom ponímaní Republika, SNS a Smer).
Teda čo by robili PS, KDH, SaS, Demokrati a hnutie Slovensko, keby sa dostali k moci? Konsolidovali by, možno oveľa razantnejšie. A čo by robili koaličné strany? Protestovali a používali rovnaké argumenty ako súčasná opozícia. Jeden rozdiel by tu bol: kto by bol proti konsolidácii, bol by obvinený, že chce dostať Slovensko na grécku cestu, doviesť k bankrotu.
