Po ňom si americký prezident konečne uvedomil, že Kremľu nejde o prímerie, ale o komplexnú mierovú dohodu, ktorá vyrieši príčiny vojny i krízy – aspoň z pohľadu Moskvy. Následne si Trump pozval do Bieleho domu európskych lídrov a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby konečne našli spoločnú reč. Zdalo sa, že ľady sa pohnú, no nepohli sa ani o centimeter, práve naopak. Trumpovi došla trpezlivosť a obrátil o 180 stupňov. Už z vojny neviní Zelenského, ale Putina.
Naraz je Rusko papierový tiger. Vysmieva sa mu, že nedokáže za tri a pol roka poraziť menšiu krajinu, čo by akákoľvek iná mocnosť zvládla raz-dva. A do sveta vládca Bieleho domu odkazuje, že s novými modernými zbraňami má Ukrajina šancu nielen opäť dobyť naspäť okupované územie, ale aj niečo navyše… Americký prezident pochopil, že Putin rozumie iba sile.
Za posledný mesiac od summitu na Aljaške sa zmenila ešte jedna vec. Nielenže sa boje na Ukrajine zintenzívnili, ale ruské operácie začínajú siahať za hranice Ukrajiny. Drony v Poľsku, stíhačky vo vzdušnom priestore Estónska, informácie, že náš severný sused sa stane obeťou útokov vo vianočnom čase, či dosiaľ neznáme drony nad letiskami v Dánsku a Nórsku – operácie, ktoré boli ešte pred pol rokom vylúčené. Čo má Putin za lubom? Snaží sa skutočne rozšíriť vojenský konflikt a zatiahnuť doň štáty NATO, či len provokuje, usiluje sa destabilizovať EÚ, alebo si zlepšuje pozíciu pred rokovaniami?
Trumpovi neostalo nič iné, než zmeniť taktiku a pritvrdiť. Uvidíme, či zostane len pri slovách, alebo pristúpi aj k činom. My dnes vieme, že diplomacia nestačí, Kremeľ musí pocítiť aj ekonomický a vojenský tlak.
A má Kremeľ na to? Ruská ekonomika skutočne začína mať reálne problémy. Štátna kasa je prázdna, ekonomika (rovnako ako európska) smeruje do recesie a fond národného bohatstva, ktorý doteraz slúžil ako finančný vankúš, sa takmer úplne vyprázdnil. Nie je žiadnym tajomstvom, že Rusko drží nad vodou Čína, a pri rope aj India. Tlak na ne, aby prestali odoberať ruskú ropu, je preto správnym krokom. No Washington vysoké clá na odberateľov ruskej ropy podmieňuje zastavením dodávok na Slovensko a Maďarsko. Z morálneho hľadiska je to o.k., no z ekonomického naše dve maličké krajiny prelom neurobia. A pokiaľ ide o zastavenie dodávok skvapalneného plynu do EÚ, je to opäť z morálneho hľadiska správne, ale dobre vieme, že Trump sa snaží najmä presadiť ešte väčší dovoz LNG plynu do Európy.
Washington nestupňuje iba ekonomický tlak – zatiaľ iba vo forme vyhrážok – ale na stretnutí v New Yorku sľúbil Zelenskému moderné zbraňové systémy, čomu sa v minulosti vyhýbal. Ukrajina čoraz efektívnejšie a adresnejšie útočí na ruskú infraštruktúru. Len citeľné škody v ruskej ekonomike, viditeľné a pociťované občanmi, môžu vyvinúť nepriamy tlak na Putina. S diplomatickým a ekonomickým tlakom na Indiu a Čínu by nové aktivity mohli priniesť úspech.
Napriek dusnej atmosfére medzi oboma jadrovými veľmocami a stupňujúcemu sa napätiu v Európe sa v New Yorku stretli ministri zahraničia Rubio a Lavrov. O čom presne hovorili, samozrejme, netušíme, ruský minister len zopakoval staré známe veci. No ak skutočne Moskve ide o komplexné riešenie a mierovú zmluvu, tak prečo nedá na stôl predbežný návrh so všetkými spornými bodmi (napríklad s dočasným štatútom okupovaných území)? Od neho by sa Ukrajina, USA i EÚ mohli odpichnúť.
Ani patová situácia na fronte a náklonnosť Bieleho domu nedonútila Putina sadnúť si k rokovaciemu stolu. Trumpovi neostalo nič iné, než zmeniť taktiku a pritvrdiť. Uvidíme, či zostane len pri slovách, alebo pristúpi aj k činom. My dnes vieme, že diplomacia nestačí, Kremeľ musí pocítiť aj ekonomický a vojenský tlak.
