V tejto chvíli je podstatné, že štát chce občanom s platením faktúr za elektrinu a plyn pomôcť. Zákon však stanovuje len všeobecný rámec, nehovorí nič konkrétne. Upravuje podmienky pre vznik a zánik práva na adresnú energopomoc, právne vzťahy pri poskytovaní tejto pomoci a pod.
Podľa dávnejšieho vyhlásenia premiéra Roberta Fica vieme, že energopomoc nebude plošná, ale bude sa týkať až 90 % domácností. To je pomerne veľkorysé pokrytie, ale vždy lepšie, ako by to malo byť naopak – teda keby štát väčšinu domácností považoval za dostatočne bohatú na to, aby si faktúru za energiu dokázala uhradiť sama.
Ministerstvo hospodárstva vraví, že o tom, či energopomoc domácnosti pridelí, ju bude informovať elektronicky. Časť ľudí by mohla dostať priamo energopoukážky v hodnote stoviek eur. Tým, ktorí ich nedostanú, štát vraj uhradí rozdiel medzi trhovou a zastropovanou cenou. Napokon, na spôsobe pomoci nezáleží.
Ani schválený zákon nehovorí teda nič o tom, kto bude mať na pomoc s cenami energií nárok. To určí až vláda svojím nariadením.
V prípade, ak na základe automatizovaného výpočtu sa energetickej domácnosti neprizná právo na adresnú energopomoc, občan má možnosť túto skutočnosť reklamovať. Môže tak urobiť na klientskom pracovisku okresného úradu, kde mu budú k dispozícii zamestnanci, vyškolení presne na tento účel a tí budú vedieť operatívne poskytnúť potrebné informácie – vysvetlia, prečo energetická domácnosť nemá na adresnú energopomoc právo.
Ak dôvodom neposkytnutia pomoci bude bonita, tieto informácie sa považujú za kvalifikované a poskytne ich ministerstvo hospodárstva pri zvýšených bezpečnostných opatreniach. Podanie žiadosti o tento typ informácií je podmienkou námietkového konania. Ministerstvo by malo námietku vybaviť v lehote 30 dní.
Ani schválený zákon nehovorí teda nič o tom, kto bude mať na pomoc s cenami energií nárok. To určí až vláda svojím nariadením. Zákon už kritizovala opozícia, ktorej v parlamente neprešli viaceré pozmeňujúce návrhy. Napríklad ustanovenie, podľa ktorého by bola fyzická osoba oprávnená odmietnuť spracúvanie svojich údajov na účel energopomoci, čím by stratila nárok na túto pomoc v nasledujúcom kalendárnom roku.
Druhým návrhom chceli poslanci umožniť fyzickým osobám požiadať o informáciu o tom, v akom rozsahu sa pristupovalo k ich osobným údajom. Zákonodarcovia odmietli aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča zo strany SaS, ktorý chcel zaviesť strop na prevádzkové výdavky súvisiace s energopomocou na úrovni 3 %.
V súvislosti s energopomocou vzniká viacero úskalí a otázok. Ministerka hospodárstva Denisa Saková napríklad pripustila, že priznať energopomoc občanom, ktorí kúria tuhým palivom, je problematické. Identifikovať občanov, ktorí kúria tuhým palivom, by však podľa nej mohol informačný systém, ktorý je súčasťou schváleného zákona o energopomoci.
Zákon začína platiť 10. októbra, nechajme sa teda prekvapiť, ako bude v praxi fungovať. O našej spokojnosti či nespokojnosti rozhodnú zrejme faktúry za eletrinu a plyn.
