Stali sa aj námetom mnohých českých filmov – Panelstory aneb Jak se rodí sídliště Věry Chytilovej, ale aj komédií – Zítra to roztočíme, drahoušku! Po revolúcii sme nešetrili kritikou na paneláky, ich životnosť vraj nie je dlhá, bude do nich treba veľa investovať.
Niežeby predstavovali ideál bývania, ale v panelákoch sa býva dodnes. Mnohé prešli veľkými premenami, zvonku aj zvnútra, a niektorí odborníci dokonca radia radšej kúpiť byt v paneláku ako v „sfušovanej“ novostavbe. Prešli roky a mení sa optika, paneláky berú mnohí na milosť. Aj preto, že byty v nich sa na trhu ponúkajú za o niečo nižšiu cenu. Najmä v prípade, že byt či celý dom neprešiel rekonštrukciou.
Nové technológie umožňujú „panelové“ bývanie značne zlepšiť. Domy sú vo veľkom zatepľované, okná sa menia za plastové. Problém je často estetický – krikľavé fasády, lebo ak už môžeme, tak si doprajeme farby, kontrastujúce so známou panelákovou „šeďou“, evokujúcou bývalý režim.
Najviac problémov robia svojvoľné, neodborné zásahy ľudí do vnútornej dispozície bytov, ktoré môžu narušiť statiku. Na nemožnosť zásadne meniť byt zvnútra sa sťažujú aj architekti, nemôžu napríklad nič urobiť s veľkosťou okien a svetelnosťou bytov.
Obnovou stavebných konštrukcií sa predlžuje životnosť paneláka o 30 až 40 rokov, zvyšuje sa bezpečnosť, odstraňuje sa zatekanie cez škáry medzi panelmi a zatekanie cez strechy, znižujú sa tepelné straty a zlepšuje sa aj kvalita vnútorného prostredia. To je dobrá správa.
Pokiaľ ide o životnosť panelových dielcov, ktoré sú z betónu a zo železobetónu, ich životnosť je 150 až 200 rokov. Zvlášť však treba posudzovať výdrž spojov, ktoré povoľujú, a životnosť okien. Životnosť striech sa kedysi odhadovala na 40 až 80 rokov.
Tehla je tehla, ale paneláky sa dnes dajú poľudštiť.
