Ani Klausovi podpora Trikolóry jeho syna nevyšla. Neraz povýšenecký Miloš Zeman, zakladajúci si na svojej múdrosti, nepochopiteľne jasne podporil ľavicové hnutie Stačilo!. Spojenectvo komunistov a sociálnych demokratov napriek prognózam latku 5 % nakoniec nepreskočilo.
Napriek tomu, že líderka Kateřina Konečná vyhlasuje, že idú ďalej, mali by si v prvom rade vstúpiť do svedomia. Je jasné, že škrt cez rozpočet im urobila vysoká volebná účasť. Hnutie má skalných voličov (čo stačí na úspech v európskych voľbách s nízkou volebnou účasťou), ale nevie osloviť nerozhodnutých. Prečo? Chýbajú totiž témy a reálne riešenia. Keď pozorovateľ zo Slovenska sledoval predvolebnú kampaň, pôsobili lídri ľavice síce presvedčivo, ale vyjadrovali sa veľmi všeobecne. Nebolo zrejmé, na akú cieľovú skupinu vlastne mieria. Stará garda komunistov je už dávno minulosťou a elektorát ČSSD prebral Andrej Babiš.
Predstavitelia Stačilo! si nezobrali ponaučenie ani z Nemecka, kde pred pol rokom podobne ako Konečná dopadla Sahra Wagenknechtová. Porazila ju jej bývalá strana Die Linke. Tá totiž nemudrovala o medzinárodných otázkach, ktoré nikde na svete v konečnom dôsledku nerozhodujú voľby, ale zacielila kampaň na mladých – bytovú otázku. To urobili v ČR „progresívni“ Piráti, vystužení zelenými. Hoci nedosiahli vytúžených 10 %, len necelých 9 %; po tom, kde sa strana nachádzala pred rokom, je to rozhodne úspech.
Z protestných hnutí neuspelo ani SPD. Zaostalo ďaleko za prognózami. Nerozhodnutí voliči dali svoj hlas ANO – silnému lídrovi Babišovi a strane, ktorá má reálnu šancu zostaviť novú vládu. Silný výsledok SPD by túto šancu hatil. Babišova výzva k nerozhodnutým, aby prišli voliť, zafungovala. Hrozilo totiž, že ruská dronová hrozba, ktorá sa stala témou v posledných dňoch, privedie k urnám sklamaných a apatických voličov koalície. Hoci nezostali sedieť doma, koalícia Spolu i STAN dosiahli slušný výsledok, prišli aj priaznivci ANO.
Čo to znamená pre ľavicu? Sociálnej demokracii nevyšla ani stávka na liberálnu mestskú stranu, ktorá ju dostala na dno, ani transformácia na protestné hnutie. Neostáva jej nič iné, len sa opäť zjednotiť, prestať si dávať údery pod pás, ostrakizovať ľudí, ktorí ju dostali v minulosti na vrchol (Miloš Zeman a Jiří Paroubek), a najmä nájsť témy, ktoré trápia všetky generácie, a ponúknuť realistické riešenia. A, samozrejme, vyhľadať charizmatického lídra. Zmŕtvychvstaniu nedôjde však skôr, ako bude na scéne Andrej Babiš.
