Merkelová možno túži, aby sa o nej rozprávalo ako o líderke, ktorá sa usilovala predísť vypuknutiu vojny, ale polená pod nohy jej hodili v EÚ. Čiže nepochodila nielen v Moskve, ale ani vo Varšave, Vilniuse, v Rige a Tallinne…
Niektorí lídri majú tendenciu idealizovať seba, poukazovať na to, že nebyť ich, bolo by veľmi zle, ak nie najhoršie. A nemenej zdôrazňovať, že keby v danom kritickom čase boli pri moci, veci by vyzerali úžasne. Prípadne prízvukovať, že pohroma nastala, až keď sa skončilo ich vládnutie. V prípade ruskej vojny proti Ukrajine v tomto smere vyniká prezident USA Donald Trump.
Doteraz presviedča celý svet, že keby bol vo februári 2022 sedel v Bielom dome, Putin by si nebol trúfol napadnúť susedný štát. Ironicky by sa dalo povedať, že Merkelová ho dobieha: „Potom som odišla z úradu a nato sa začala Putinova agresia." (Z čela vlády odišla v decembri 2021.)
Pravdovravnosť niekedy môže byť škodlivá. Merkelová, ktorá má obrovské politické skúsenosti a v mnohých smeroch bola obdivuhodná kancelárka, mohla tušiť, ako naložia s jej výrokmi v Rusku. A nielen tam, pretože konšpirátori dokážu prekrútiť jej slová až tak, že vinu za vojnu zvalia priamo na Západ…
V Moskve si už propaganda „pochutila" na výrokoch Merkelovej. Štátna agentúra TASS: „Merkelová obvinila Poľsko a pobaltské štáty z vyvolania začatia špeciálnej vojenskej operácie." Titulky ďalších ruských médií sú takmer navlas rovnaké.
