Hoci ANO vyhralo s veľkým náskokom – trojkoalícia Spolu získala iba 23,4 % hlasov a druhá najsilnejšia strana v parlamente ODS, práve z trojkoalície, cca 12 % – s 80 poslaneckými mandátmi v 200-člennom parlamente si nemôže dovoliť jednofarebnú vládu. Menšinovú vládu si Babiš už vyskúšal v rokoch 2017 – 2020, tentoraz to nepôjde. I keď ANO stále hrá aj na túto strunu. V strane dobre vedia prečo.
Do vlády s Motoristami a s SPD sa im príliš nechce. Kandidátky oboch strán boli poskladané z viacerých politických hnutí, ako u nás SNS či bývalé OĽaNO. Predsedovia Tomio Okamura a Petr Macinka nebudú mať pravdepodobne poslanecký klub úplne pod kontrolou. Koalícia ANO, SPD a Motoristi bude mať iba 108 mandátov. Mať väčšinu iba 8 poslancov nie je veru med lízať.
Zatiaľ to vyzerá tak, že SPD i Motoristi sa chystajú do vlády. Okamurovi nič iné neostáva. Vo voľbách pohorel, namiesto 12–13 % (ktoré mu predpovedali prieskumy) získal necelých 8 %. Na referendum o vystúpení z EÚ a NATO môže zabudnúť. A pri sľube vymeniť Fialovu vládu za každú cenu je zatlačený do kúta: musí podporiť vládu Andreja Babiša. A lepšie priamo ako nepriamo, teda obsadením ministerských kresiel.
Babišovi tak neostane nič iné, ako zostaviť vládu s SPD a s Motoristami. Ich spolužitie už teraz v sebe skrýva viaceré nášľapné míny. Je otázkou, či vydrží štyri roky.
Hoci Motoristi a SPD sú považované za radikálne či extrémne strany, na kandidátkach mali niekoľko rešpektovaných expertov. Do vlády môže Okamura ponúknuť známu ekonómku Markétu Šichtařovú, bývalého dekana NHF VŠE Miroslava Ševčíka (ktorý bol ešte pred 20 rokmi v mainstreame ospevovaný) či dlhodobého člena, poslanca a krátko aj podpredsedu ČSSD Jaroslava Foldynu. Z radov Motoristov sa zas ponúkajú bývalý predstaviteľ ODS Boris Šťastný, bývalá najvyššia štátna zástupkyňa Renata Vesecká, ekonóm Vladimír Pikora či šéf Petr Macinka, ktorý vyšiel z liahne Václava Klausa. Ba sa špekuluje, že ministrom zahraničia by sa mohol stať dlhoročný vysoký predstaviteľ ODS a europoslanec Jan Zahradil. Rozhodne tieto mená sú iná ponuka, ako dodala SNS alebo v minulosti OĽaNO.
No stále existuje riziko programových nezhôd. Babiš to hrá raz doľava, raz doprava. Všetky tri potenciálne vládne strany ľuďom veľa nasľubovali, ale neraz sa ich priority „bijú“. Nie je žiadnym tajomstvom, že šéf ANO túžil vyskladať vládu s ODS a KDU-ČSL, do úvahy pripadá aj STAN. Kresťanskí demokrati už povedali nie, ODS pod vedením Petra Fialu je vylúčená vec a STAN i ANO by sa vzájomnou spoluprácou kompromitovali. ODS, ktorá v minulosti mávala podporu viac než 30 %, čaká spytovanie svedomia. Fiala stranu neposnul vpred. Účelová trojkoalícia Spolu je už prežitkom, najmä KDU-ČSL so silným poslaneckým klubom túži po „slobode“.
Predsedovi ANO tak neostane nič iné, ako zostaviť vládu s SPD a s Motoristami. Ich spolužitie už teraz v sebe skrýva viaceré nášľapné míny. Je otázkou, či vydrží štyri roky. Problémy, ktoré trápia Česko i celú Európu, sa so zmenou vlády nevyparia. Babiš bude mať po čase šancu vymeniť koaličných partnerov za ODS, KDU-ČSL alebo STAN. Bude to mať jeden háčik. Do úvahy rošáda pripadá iba vtedy, ak si ANO udrží vysoké preferencie. Ak nie, súperi Babiša s radosťou „potopia“.
