Fiala prevzal ODS, keď jej hrozila v roku 2013 politická smrť po škandále vtedajšieho premiéra a predsedu strany Petra Nečasa. Čelila vážnej kríze dôveryhodnosti a potácala sa na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. Na konci roku 2013 získala vo voľbách iba 7,7 %. Je to podobné číslo, akému sa “tešil“ Smer v roku 2020 po odchode Petra Pellegriniho. Fico dokázal stranu vrátiť na výslnie a vyhrať voľby 2023 s viac ako 20 % (ďaleko za 44 % z roku 2012). Fialovi sa to nikdy nepodarilo. No oproti Dzurindovej a Miklošovej SDKÚ, ktorá bola napodobneninou ODS, stranu aspoň zachránil, neodišla zo scény s hanbou.
V minulých voľbách koalícia Spolu vyhrala voľby s 27,8 %, no na ODS pripadala iba necelá polovica. Rovnako teraz, keď Spolu získalo 23,4 %. Koalícia Spolu zložená z troch pravicových strán (ODS, TOP 09 a KDU-ČSL), ktorým samostatne hrozila volebná blamáž, bola rozhodne dobrým taktickým ťahom a pravdepodobne najväčším prínosom profesora politológie do českej politiky. Dnes už je však prežitkom, pre stranu záťažou.
Petr Fiala rozhodne nie je typ pre šašovské spôsoby, ktoré dnes zaisťujú v politike úspech. No ani nevniesol do českej politiky nové myšlienky.
Hoci sa Fiala tešil v mediálnom priestore dobrej povesti, patril medzi najmenej obľúbených českých premiérov, ako aj momentálne vládnucich v Európe. Česku nedal žiadny nový charakter, bol výkonným úradníkom, ktorý zastával „správne“ postoje. To nestačí. Neudával tón, ten udávali menšie strany a najmä Andrej Babiš. ODS trpela v koalícii. A keď prišla na jar bitcoinová kauza ministra spravodlivosti Pavla Blažka – ktorý presadil nováčika v politike Fialu na post predsedu ODS – bol to koniec „skvělej jízdy“, ako označil svoj angažmán samotný Fiala.
Z ODS sa stala nemastná-neslaná strana. Postupne ju opúšťali viaceré osobnosti, momentálne má zhruba polovicu členov ako v dobách minulých. Hoci Fiala nebol príčinou pádu ODS, boli to kauzy a „kmotrovský“ systém (podobný ako zničil ČSSD) spojené ešte so staršími vedeniami strany, on sám nedal strane nový esprit, novú ideu. A to za 12 rokov, čím prekonal vo vedení strany zakladateľa Václava Klausa (najväčší volebný úspech dosiahla ODS pod vedením Mirka Topolánka v roku 2006 – 35,8 %). No neprekonal Andreja Babiša či v KSČM Miroslava Grebeníčka a Vojtěcha Filipa. Stranu postupne opúšťali osobnosti, bývalí členovia zakladali nové strany ako Motoristi a Trikolóra, ktoré sa teraz tlačia do vlády.
Keď Václav Klaus v roku 1991 rozbíjal Občianske fórum a zakladal ODS, nosnou ideou bolo založenie štandardnej politickej strany západného strihu. Václav Havel presadzoval ideu ad hoc dočasných občianskych hnutí namiesto klasických strán. Všetci túžili po západnom vzore. Lenže čo sa stalo za 35 rokov? Veľké politické strany v Európe miznú, nahrádzajú ich menšie hnutia vznikajúce na jednej či dvoch myšlienkach. Politická scéna naprieč Európou je nesmierne roztrieštená. Oproti minulosti je pre nespokojencov a aktivistov oveľa výhodnejšie a jednoduchšie založiť si novú stranu. Všade prítomné a vtierajúce sa sociálne médiá a sofistikovaný marketing držia fanúšikov stále vo vare.
Profesor Fiala rozhodne nie je typ pre šašovské spôsoby a nedokáže klesnúť na primitívnu úroveň, čo dnes zaisťuje v politike úspech. Na druhej strane nevniesol do českej politiky nové myšlienky. Slušnosť nestačí – ako to poznáme aj na Slovensku. Otázkou teraz je, či sa nájde niekto, kto dokáže ODS urobiť „opäť veľkou“ v postbabišovskom období, alebo skončí ako česká sociálna demokracia a slovenská SDKÚ.
