Expert PS Štefan Kišš, ktorý takmer dve desaťročia pracoval na ministerstve financií a bol jeden z jeho hlavných analytikov v predchádzajúcich vládach Smeru, hovorí, že ešte taký zlý rozpočet nevidel. Konkrétnosti neprezradil, zostal pri všeobecných konštatovaniach. A rovnako komentujú rozpočet aj ostatné opozičné strany. Ani ostatní experti, napríklad z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, neprezradili návod, ako by si počínali oni. Mali by, pretože štátny rozpočet sa týka nás všetkých. Dobrá či zlá konsolidácia sa odrazí na celom Slovensku. Či im na našej krajine nezáleží, iba na uchopení moci?
Alebo sami nevedia, čo by robili, alebo by robili zhruba to, čo táto vláda? Prečo? Lebo dobrých opatrení je ako šafranu. Diabol, ako vždy, sa skrýva v detailoch. Koalícia sa snaží okresávať výdavky štátu s citom, stačí sa pozrieť do predloženého návrhu. Ak by postupovala príliš radikálne, poškodila by ekonomiku oveľa viac.
Urobila však jednu hrubú chybu – zaviedla nezmyselnú transakčnú daň. Nielenže sa jej nedarí na nej vybrať tento rok toľko, koľko si naplánovala, ale jej zavedenie vnieslo do spoločnosti zlú atmosféru a podnikatelia a firmy sa snažia hľadať úspory kdekoľvek – aj vyhýbaním sa plateniu daní (DPH). Štát má s výberom daní značný problém. Transakčná daň pôsobí kontraproduktívne.
I keď ťažko stráviteľná konsolidácia opozícii uľahčí cestu k moci, bude to ona, ktorá napokon konsolidáciu dokončí. A všetko sa jej vráti ako bumerang.
Iste, nižšie daňové príjmy idú aj na vrub nižšieho rastu HDP. Lenže nadmerná otvorená ekonomika, ako je slovenská, je závislá od vývoja svetovej ekonomiky, zvlášť nemeckej. Motor európskej ekonomiky sa už dlhšie riadne zadrháva. No európske hospodárstvo nezostane navždy v recesii. Ak sa skončia vojny v Izraeli a na Ukrajine, privykneme si na nové americké clá, trend sa obráti. Spoliehať sa však na to nedá.
Koalícia sľubovala veľké škrty na strane štátu. No celková úspora činí 535 miliónov eur, z čoho 160 miliónov je zmrazenie platov a 375 miliónov eur sa usporí na ministerstvách a úradoch (plus 130 miliónmi prispejú samosprávy) – očakávali sme viac. Výdavky Sociálnej poisťovne sa stabilizujú, ale deficit je vysoký. Vraj za to môžu 13. dôchodky, hlavnou príčinou však boli masívne odchody do predčasného dôchodku, čo spôsobila „lajdáckosťou“ ešte Hegerova vláda a minister práce Milan Krajniak.
Hoci tohtoročný deficit dosiahne úroveň 5 % HDP, budúcoročný 4,1 %, primárne saldo – teda deficit bez obsluhy štátneho dlhu – iba 1,3 % (tento rok dosiahne 2,2 %, minulý rok bol na úrovni 3,6 %). A to je skutočne pokrok. Iste, najlepšie by bolo, keby žiadny nebol. Nášľapnými mínami sú jednorazové opatrenia. O ďalší rok sa vrátia ako bumerang, opäť nafúknu deficit.
Rozpočet sa dal zostaviť lepšie. Pred konečným schválením v NR SR sa dočkáme nejednej zmeny. Všeobecná kritika zo strany opozície nie je fér. Na jednej strane brojí proti 13. dôchodkom, no keď ich vláda zmrazí, Igor Matovič s krikom žiada zrušenie zmrazenia. Kdekoľvek by vláda postupovala drsnejšie, opozícia by obratom hovorila o ožobračovaní. Keby znížila dane, aby podporila ekonomiku, zas by sme počúvali reči o prehlbovaní deficitu.
Opozícia by nemala zabúdať, že najmenej o dva roky bude pri moci ona. I keď ťažko stráviteľná konsolidácia jej s určitosťou uľahčí cestu ku kormidlu, bude to ona, ktorá napokon konsolidáciu dokončí. A všetko sa jej vráti ako bumerang. Či obráti svoje argumenty o 180 stupňov?
