Brachiálna sila, údajne jediná metóda na dosahovanie dlhodobého mieru, sa vyčerpala. Zvíťazili rokovania. Hamas dostal garancie, o ktoré žiadal: Donald Trump dal slovo trom mediátorom, Turecku, Kataru a Egyptu. Nebude ani veľký Izrael, ani riviéra bláznov a pôvodní obyvatelia Palestíny bez ohľadu na náboženstvo „dobrovoľne“ nevyprázdnia priestor rasovo čistým osadníckym predstavám. Takmer po 80 rokoch obrovských strát na životoch a dôstojnosti, a po posledných dvoch rokoch završovania etnickej nadradenosti európskeho typu je odkaz Palestínčanov jasný: Sme tu. Ak tu chcete byť aj vy, musíte sa naučiť s nami žiť.
Vojna nemá skutočných víťazov, ľudia sú vždy porazení. Našťastie, ani mier neprináša úľavu len jednej strane. Je dobrý pre Gazu a je dobrý aj pre Izrael. Neexistuje žiadny iný predpoklad, ako sa zo súčasného katastrofického stavu v Gaze a na Západnom brehu pokúsiť začať nový život s perspektívou, že za riešenie sa už nebude považovať výlučne extrémizmus. To isté platí pre izraelskú spoločnosť, ktorá, ak neplánuje zotrvávať v paranoidnom stave štátu pária, ktorý Netanjahu a extrémna sionistická pravica upevnili, bude musieť prijať prístup, ktorý v júni tohto roku zadefinoval vo Viedni Židovský antisionistický kongres:
„Prehodnotiť vernosť režimu, ktorý osem desaťročí upiera Palestínčanom ich práva. V úcte k židovskému historickému odkazu a princípom samotného judaizmu odmietnuť rasistickú ideológiu a nadradenosť sionizmu, komunikovať s hnutiami z globálneho Juhu a dbať o spravodlivosť a dôstojnosť pre všetkých v Palestíne – krajine, kde môže opäť existovať spoločný život a úcta.“
