Migaľ, ktorý evidentne stratil dôveru Pellegriniho, odkedy stojí na čele štátu, kritizuje prezidenta tak, ako sa neodhodlal nikto z opozície. Čiže z radov tých, čo ho pritom v Grasalkovičovom paláci vidieť nechceli, lebo podporovali Ivana Korčoka. Od Migaľa sme sa bez dôkazov dozvedeli, že Pellegrini má diabolský plán, aby povalil vládu, aj to, že jeho funkcia je na Slovensku zbytočná.
Smutná groteska, ktorú predvádza, asi vyplýva z urazenosti: po výstižných slovách Pellegriniho, keď Migaľa vymenoval za ministra a povedal mu verejne, že členom vlády sa stáva len na základe politických dohôd, nie vďaka silnému mandátu od voličov. Veď vo voľbách získal ako „nová posila" len 3 245 preferenčných hlasov. Ďalšia vec bolo vylúčenie Migaľa z Hlasu, v čom asi videl aj prsty Pellegriniho.
Vyhodenie zo strany zrejme zanechalo na Migaľovi také stopy, že najnovšie si posvietil na svojho predchodcu na čele ministerstva, ktoré po ňom prevzal. Ide o jeho výrok „kradlo sa ako po nebohom". Nijaký dôkaz neposkytol, obmedzil sa na poznámku, že fakty sa zbierajú. Ak je presvedčený, že za Richarda Rašiho sa na ministerstve šafárilo, vyznieva trápne obviniť ho bez toho, aby spomenul aspoň jeden príklad. Predsedovi NR SR sa nemožno čudovať, že pohrozil Migaľovi trestným oznámením v prípade, že sa mu neospravedlní.
Ak sa chce Migaľ udržať v nejakej funkcii aj po voľbách, ktoré budú o dva roky, má na výber z dvoch možností.
Keby sa Samuel Migaľ vrátil z politiky do televízie, možno by pomohol najlepšie sám sebe.
Prvá je tá, že by sa vo vhodne načasovanej chvíli zahral na „peknú a čistú tvár vo vláde Roberta Fica" a prilepil sa k nejakej opozičnej strane. Nijakí rozumní politici by ho však logicky nemali prijať do svojich radov. Prečo? Keď sa raz už vzbúril a začal pomstievať Hlasu, existuje pravdepodobnosť, že by niečo podobné mohol zopakovať v inom politickom tábore.
Druhou možnosťou by bolo založenie vlastnej politickej strany. O tomto zámere sa Migaľ zmienil v marci tohto roku. Odvtedy uplynulo pomerne veľa času na to, aby sa rozhýbal napriek tomu, že niekoľko týždňov nemohol pracovať pre operáciu srdca, ktorá, chvalabohu, dopadla úspešne. V záplave strán sa však dá hovoriť o ilúzii, že by Migaľ dokázal preraziť so stranou, s ktorou by premostil znesvárené politické tábory. Koho by chcel spájať minister, ktorý sa chce pomstiť prezidentovi i predsedovi parlamentu?
Mimochodom, názor o jeho pomste podporuje fakt, že iné príležitosti na kritiku nevyužíva: netrúfa si kopnúť do nikoho zo Smeru. Keby odtajnil obsah svojej dohody s Robertom Ficom, keď sa stal ministrom, verejnosť by sa dozvedela dôvod…
Migaľ bol skvelý televízny reportér. Bez zveličenia patril k špičke na Slovensku. Keby sa vrátil z politiky do televízie, možno by pomohol najlepšie sám sebe.
