Prímerie bolo nevyhnutné, podmienky sa rodili dlho a ťažko, nikomu úplne nevyhovujú, ale nebolo inej možnosti – obe strany sú vyčerpané. V Izraeli vypukla búrka nadšenia po prepustení 20 živých rukojemníkov, ostatných 28 je však mŕtvych. Konečne chvíľka národného zmierenia v hlboko rozdelenej spoločnosti. Na Izrael nevyvíjal tlak iba Západ, zvlášť prezident Trump, vojna čoraz viac podkopávala fungovanie spoločnosti a najmä ekonomiky. Tel Aviv bol ľudsky a finančne vyčerpaný.
Ešte viac však Hamas a ľudia v Gaze. Aj tam zavládlo nadšenie. Nečudo, Izrael zaplatil vysokú cenu: prepustil takmer 2 000 väzňov, z toho 250 odsúdených na doživotie a 1 700 zadržaných po 7. októbri 2023. Zdecimovaný Hamas bol pokropený živou vodou. A hoci má nasledovať odzbrojenie Hamasu i celej Gazy, zatiaľ je to skôr túžba ako realita. Okamžite sa v znivočenom Pásme Gazy rozbehli boje o moc medzi oslabeným Hamasom a rôznymi rodinnými klanmi (ako sú napríklad Dogmušovci) – áno, aj v Gaze existujú silné rodiny. No ani izraelská paľba úplne neutíchla, sú nové obete. Strany sa obviňujú z porušenia prímeria. Viacerí experti predpovedajú občiansku vojnu v Gaze.
Tej by mali zabrániť Medzinárodné stabilizačné jednotky a potom Rada mieru vedená Donaldom Trumpom a britským expremiérom Tonym Blairom. Uvidíme, či sa mierový proces dostane až tam. Najprv treba zložiť jednotky a miestni ich musia rešpektovať. Pri obnove Pásma Gazy opäť hrozí, že teroristom sa podarí v rámci pomoci prepašovať nové zbrane. Tomu by mali zabrániť najmä arabskí aktéri mierovej dohody. Lebo bez ich finančnej a logistickej pomoci teroristi nemajú šancu.
Na žiariaceho Trumpa bol vyslaný ešte jeden apel – aby dohodol rovnaký mier aj na Ukrajine. Lenže v tomto prípade nejde o regionálny, ale globálny konflikt, Putin s jadrovým kufríkom je oveľa silnejší protihráč.
Ruku k dielu pridali všetci: Egypt, Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty, Turecko. Je to na nich, ale ešte ani neuschol atrament na zmluve, rozbieha sa nový konflikt medzi moslimskými krajinami – Afganistanom (pod vládou nezlomného Talibanu) a Pakistanom (jadrovou mocnosťou).
A ešte jeden moment v egyptskom letovisku stál za pozornosť: európski lídri. Hoci ani jeden z nich nesignoval zmluvu, prišli sa aspoň ukázať. EÚ zastupoval jej prezident Costa, ktorého málokto pozná, prišli aj Macron, Starmer, Merz, Meloniová, Sánchez či Orbán, ktorý si vyslúžil pozornosť (priazeň) dobre naladeného a vtipkujúceho Trumpa. Akú zásluhu na mieri majú európske krajiny? Museli by sme loviť poriadne hlboko, aby sme niečo našli. Uznanie Palestíny, blokovanie vojenskej pomoci Izraelu (pomocnú ruku podali arabské krajiny) či stíhanie Netanjahua? Trump pri prejave v Knesete vyzval izraelského prezidenta, aby mu udelili milosť na všetky jeho stíhania…
Netanjahu pravdepodobne úspech využije na vypísanie nových volieb a výmenu (už neznesiteľných) krajne pravicových koaličných partnerov. S milosťou od prezidenta by to mohol byť nový začiatok pre židovský štát. No nový status Gazy je stále vágny. Rekonštrukcia a odzbrojenie je jedna vec, ale dlhodobý plán pre stabilné a mierové fungovanie Gazy a Palestíny druhá.
Na žiariaceho Trumpa bol vyslaný ešte jeden apel – aby dohodol rovnaký mier aj na Ukrajine. Lenže v tomto prípade nejde o regionálny, ale globálny konflikt, Putin s jadrovým kufríkom je oveľa silnejší protihráč. A nevykašle sa radšej Trump na Ukrajinu, veď momentálne mieri inam: okolo Venezuely sa zbiehajú americké vojenské lode. Pri impotencii Európy, akú preukázala na Blízkom východe, to veru dobre nevyzerá.
