Dve malé časti dlhej odpovede môžu znieť takto: priemerná mzda na Slovensku je takmer o 500 eur nižšia ako v Česku a o stave slovenského zdravotníctva nepriamo vypovedá, že počas celej Ficovej éry riadi ministerstvo zdravotníctva už deviaty človek. To sú len kúsky v mozaike faktov, ktoré môžu viesť k nespokojnosti s lídrom Smeru.
V inej krajine by sa taký šéf strany možno už dlhší čas nachádzal v opozícii s tým, že jej volebný zisk by sa pohyboval niekde okolo desiatich percent hlasov. Ficov talent spočíva v tom, že vie nastoľovať témy, z ktorých sa síce voliči takpovediac nenajedia, a, samozrejme, že vyplýva aj z rôznych garancií, ako je hlavne trinásty dôchodok.
Slovenská spoločnosť je rozdelená viac-menej na dve polovice, čo však nijako nebráni opozícii, aby sa jej splnil sen o konci Fica na čele vlády, respektíve o uprataní Smeru do opozície. V jej prípade však porekadlo kde je vôľa, tam je cesta, ide takpovediac do stratena. Ide nielen o to, že tábor protismeráckych strán premárnil dve príležitosti udržať sa pri moci – potopenie vlády Ivety Radičovej a chaos s hádkami, ktorým si sám zapríčinil pád Igor Matovič, a Eduard Heger po ňom už iba dokončil dielo skazy.
Opozícia sľubuje lepší život a pravidelne poukazuje na neduhy, ktoré sa spájajú s vládami na čele s Ficom, ale ukazuje sa, že jej to na úspech nestačí. Jeden z jej hlavných problémov spočíva v tom, že presviedča ľudí, ktorí sú už presvedčení, že dávajú svoj hlas vo voľbách niektorej z opozičných strán. Chýba jej takzvaný chlebový program a nemenej lídri, ktorí by dokázali k sebe strhnúť viac voličov.
Tí, čo špekulujú o vyhlásení generálneho štrajku, by sa radšej mali zamyslieť nad dlhodobým štrajkom vo vlastných hlavách: nad neschopnosťou osloviť väčší počet ľudí. Ako keby štrajkovali, keď sa majú pokúsiť ponúknuť témy, ktoré obyčajného človeka (často nevoliča) zvlášť zaujímajú.
Väčšinu ľudí nebude trápiť, či niekto zrušil výstavu v SNG. Mnoho občanov napríklad zaujíma, kedy v niektorých regiónoch prestanú platiť za kubický meter palivového dreva bezmála 100 eur. V opozícii asi o takej téme netušia.
Obrana štátu, kultúra, etické veci, justícia – to sú všetko dôležité veci, ale bežných ľudí netrápia. Žiada sa dodať slovo bohužiaľ, ale taká je realita. A pritom aj táto Ficova vláda ponúka opozícii témy ako na tácni, z ktorých by mohla vyťažiť. Lenže kde nie je vôľa, tam nie je cesta…
Nečakajte od traktoristu, že bude po večeroch rozmýšľať, ako by sa dali lepšie konsolidovať verejné financie. Nečakajte od upratovačky, že si vezme do ruky kalkulačku, aby si vypočítala, že keby necelá miliarda eur nešla na trináste dôchodky, ale do zdravotníctva, tak by získala od štátu asi viac. Opozícia zrejme nechápe, že jednoduchý človek žije úplne inými problémami a výzvami, čo mu nemožno zazlievať.
Obyčajných ľudí nebude trápiť, či niekto zrušil výstavu v Slovenskej národnej galérii. A dalo by sa pokračovať. Takýchto občanov napríklad zaujíma, kedy v niektorých regiónoch prestanú platiť za kubický meter palivového dreva bezmála 100 eur. V opozícii asi o takej téme netušia.
Jej slabú nápaditosť dokazuje aj podoba demonštrácií: chceli by sme od opozície príliš veľa, keby jeden z protestov bol o vysokých cenách potravín, ktorých rast pritom koaličné strany sľubovali pred voľbami priškrtiť?
