Matovič si verí, je znovu vo forme. Žiadne sebakritické poučenie z minulosti. Na tlačovke boli členovia jeho hnutia oblečení do tričiek s nápisom Máme radi Slovensko. Ktoré Slovensko? To vlastné – Hnutie Slovensko? Slovensko jedného človeka, Igora Matoviča. Hnutie, ktoré začínalo ako Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), tvorili dlhé roky štyria ľudia, z toho dvaja príbuzní samotného predsedu.
Matovič rád poučuje o demokracii, neustále omieľa o boji proti mafii, o tom, ako druhí stále zrádzajú, iba on jediný je čestný politik. Ako môže byť demokrat, keď o demokracii v jeho hnutí môžeme prinajmenšom pochybovať? Zažili sme už nejaký volebný snem OĽaNO či Hnutia Slovensko? Preberali sa na ňom programové body, vystúpili obyčajní členovia z regiónov, kritizovalo sa tam vedenie hnutia a pochybenia? O tom je demokracia. Jeho hnutie až príliš pripomína autoritatívne riadenú organizáciu. Ako potom môže Matovič demokraticky riadiť republiku?
Lenže slovenský volič je nepoučiteľný. Igor Matovič na tlačovke opäť chválenkársky pripomínal, že s jeho hnutím preto nikto nechce spolupracovať, lebo s nimi sa nedá kradnúť. Stačí sa pozrieť na tri roky jeho vládnutia v rokoch 2020–2023, máme ich v hlbokej pamäti.
Matovič sa hrá na demokrata, ale pritom prikazuje, k čomu sa má Progresívne Slovensko (na sneme) zaviazať, inak nebude s nimi rokovať o budúcej vláde. Dáva si podmienky, vydiera. To sú demokratické spôsoby? Nepripomína to skôr maniere komunistov?
Matovičov radikálny slovník, siahanie po extrémoch, časté vydieranie, neobyčajná samoľúbosť a autoritatívne sklony nejedného slovenského voliča priťahuje.
Matovič sám seba pasoval do roly spasiteľa Slovenska a ľudového liečiteľa všetkých problémov obyvateľov republiky. Do volieb bude pravidelne na internete organizovať „ľudové“ hlasovania k 25 programovým bodom. Čo jeho prívrženci odhlasujú, to bude sväté – s tým pôjde nekompromisne do rokovaní o budúcej vláde. Je to už také opakovanie spred piatich rokov, akurát vtedy bolo iba 11 bodov. Koľko z nich splnil? Ani polovicu!
Jedným z prvých troch bodov je zákaz vyplácania zisku majiteľom zdravotných poisťovní. Nemal Matovič náhodou cez svojich straníckych nominantov tri roky pod palcom ministerstvo zdravotníctva? Nebol predsedom vlády a ministrom financií? Čo zmenil? A nemýli si náhodou svojich sympatizantov so všetkými voličmi opozície? Pozorujeme typické prejavy autoritárstva: odmietanie kompromisov, nedostatok tolerancie a empatie, ignorovanie názorovej plurality.
Matovič sa cíti byť urazený. A čiastočne mu musíme dať za pravdu. Nech už je, aký je, skutočne ho opozičný štvorlístok PS, SaS, KDH a Demokrati až príliš ostentatívne a pohŕdavo vylučoval zo spolupráce, neustále karhal, poučoval. Opozičné strany, ktoré majú plné ústa slušnosti a tolerancie, by sa mali správať inak. Prepočítali sa. Domnievali sa, že Matovič je ako v minulosti Fico politicky odpísaný. A expremiér vytiahol do boja, mstí sa: ohlásil prevrat.
Už raz dokázal, že vie „zviesť“ sklamaných (koaličných i opozičných) voličov. Jeho radikálny slovník, siahanie po extrémoch, časté vydieranie, neobyčajná samoľúbosť a autoritatívne sklony nejedného slovenského voliča priťahuje. Loptička je teraz na strane PS, SaS, KDH a Demokratov. Uvidíme, ako si poradia.
