Keď sa pozrieme do Česka a Poľska, so závisťou sledujeme, ako dokážu európske peniaze využiť. A to aj napriek tomu, že i v Poľsku si jedna ani druhá strana politickej scény nevedia tiež prísť na meno. No vedia sa zhodnúť na zásadných veciach. U nás? Čo minister, to nové móresy: audit, prehodnocovanie priorít, vyhlásenia, že predchodcovia, robili všetko zle, nové výzvy a ciele – a nemohúcnosť ich naplniť. A tak dookola. Potom sa nečudujme, že máme zanedbané železnice alebo že za 50 rokov sme nedokázali vystavať diaľnicu medzi dvomi najväčšími mestami.
Na trase Bratislava – Žilina je trať zmodernizovaná a rýchliky jazdia aj rýchlosťou 160 km/h, vozňový park sa za posledných 10–15 rokov zmodernizoval, no zásadný problém – meškanie vlakov – pretrváva. Ľudia sú neraz zúfalí.
Na čo je vysoká rýchlosť, keď v závere vlak opakovane mešká? Pri dennej dochádzke do zamestnania, napríklad do Bratislavy, keď cestujúceho čaká ešte cesta mestom, je to často škrt cez rozpočet. Nehovoriac o tom, že cestujúci neraz prestupuje, napríklad na vlak do Viedne, Prahy a Budapešti (tie meškajú neraz ešte viac). Rýchliky často nečakajú osobné vlaky, takže aj kratšia trasa sa stáva neželaným „dobrodružstvom“. Ak chce mať človek istotu, musí ísť skorším spojom: rýchlosť 160 km/h na je potom na nič. Summa summarum: na vlaky sa nedá na Slovensku spoľahnúť. (Meškajú však aj v iných krajinách.)
Je taký problém zostaviť spoľahlivý grafikon? Myslia železničiari na ľudí, na klientov? Rozumejú tomu, že každé meškanie spôsobuje stovkám cestujúcich trápenia?
Hoci vlaky nemeškajú ako napríklad v 80. rokoch minulého storočia, keď slávny spoj Dargov takmer pravidelne dokázal meškať do Bratislavy aj 120 minút, meškanie vlakov je skutočne problém. Momentálne mešká 80 % spojov. Znie to až neuveriteľne. Ale trápi to kompetentných? Sotva, veď oni cestujú autami.
Nedokážu kompetentní, ktorých nie je málo, zostaviť spoľahlivý grafikon? Alebo sa snažia, aby na papieri vyzeral dobre, ale vopred vedia, že v praxi nebude fungovať? Ako za bývalého režimu: plán sa plnil na 120 %, realita… Aj teraz je grafikon urobený možno puntičkársky, pomaly na sekundy, príliš natesno. Lenže čo sa zdá ako prednosť, sa v realite ukazuje, ako veľký omyl.
Stačí prekážka na trati, vlak dostane červenú, musí spomaliť a pri pláne jazdy s využitím maximálnej rýchlosti už rušňovodiči nemajú priestor ako (kde) „manko“ dohnať. Keďže sa malé meškania vyskytujú neustále, rušne sa kazia, na starých tratiach niečo nefunguje, všetko na seba nadväzuje, výsledný stav je každý deň tristný. Vyťažení rušňovodiči majú malé prestávky medzi jazdami, čo sa v minulosti nestávalo, sú unavení. Do „fachu“ berú aj ľudí, ktorým chýba riadne vzdelanie a prax, stačí rýchlokurz.
Je taký intelektuálny problém zostaviť spoľahlivý grafikon? So sofistikovanými časovými rezervami, keď i v prípade akejkoľvek prekážky na trati bude možné meškanie dohnať? Myslia železničiari na ľudí, na klientov? Rozumejú tomu, že každé meškanie spôsobuje stovkám cestujúcich trápenia? No ani dobrý grafikon nedokáže „zaplátať diery“ na starých železniciach. Len za Českom v modernizácii riadne zaostávame. Môžeme si dovoliť nízke ceny lístkov či vlaky zadarmo pre študentov a seniorov? Európske peniaze nie sú všeliekom, musíme investovať i z vlastného. Dokážeme to?
