Presnejšie povedané, EÚ by mala poskytnúť Ukrajine pôžičku v sume cca 150 miliárd eur, ktoré by sa využili najprv na nákup zbraní. Pôžička by bola krytá ruskými aktívami, ktoré by Rusko zaplatilo v rámci vojnových reparácií. Pritom o nich zatiaľ nepadlo ani slovo. Či sa o nich tajne rokuje? Keby sa počítalo s ďalšou vojnou a sústavným bombardovaním naprieč celým územím Ukrajiny, nikto by predsa neuvažoval o reparáciách či obnove krajiny. To je posun v myslení, ktorý možno naznačuje viac ako všetky oficiálne správy. Oficiálne, lebo nevieme, či neprebiehajú na rôznych úrovniach i neoficiálne rokovania. Vyriešiť treba totiž množstvo bodov (napríklad reparácie, čo bude veľmi komplikované).
Ako vysvitlo, jablkom sváru je Donbas. Presnejšie: Rusko chce získať pod kontrolu celý Donbas, teda najmä celú Doneckú oblasť (Luhanskú už má). Lenže okolo miest Sloviansk a Kramatorsk majú Ukrajinci postavenú výbornú obrannú líniu, ktorú sa Rusom nedarí prelomiť. Ba Ukrajinci postavili ďalej aj novú, keby sa Rusom podaril prielom. Iste, od Ukrajincov by bolo pochabé, keby sa zadarmo vzdali tohto územia, hoci veľmi malého. Zo strany Ruska ide o pýchu, strategické postavenie i pitnú vodu. Trump povedal jasne, že konflikt by sa mal zamraziť na súčasných bojových líniách. Podporil ho aj Volodymyr Zelenskyj. Kremeľ nesúhlasí. Nastala patová situácia.
Keby rokovania o mieri na Ukrajine boli šachy alebo futbal, bola by to dramatická a napínavá hra s prekvapujúcimi ťahmi, kde útok strieda protiútok. No žiaľ, je to tragédia.
Americký prezident okamžite uvalil sankcie na ruské ropné giganty – Rosnefť a Lukoil. India je v pasci, najväčší tamojší dovozca ruskej ropy končí s importom ruskej ropy. Ide však len o 10 % dovozu a ešte menej spotreby v Indii. Do európskeho 19. sankčného balíka sa prekvapujúco dostali sankcie na dve čínske rafinérie. Tlak sa stupňuje. Trump by sa mal stretnúť s čínskym kolegom Si Ťin-pchingom na budúci týždeň v Južnej Kórei. Veľa si od neho sľubuje.
Na summite v Bruseli sa dohodlo, že o dva roky sa končí akýkoľvek dovoz ruského plynu. Či ho budeme mať dostatok a či budeme závislí od inej krajiny a jej prezidenta, nechajme teraz bokom. Fico za svoje postoje a požadovanie záruk zo strany EÚ zožal značnú kritiku – azda viac doma ako v zahraničí.
Zabúdame, že rôzne krajiny pri ochrane svojich záujmov, napríklad v rybolove, postupovali často rovnako, ak nie ostrejšie. Aj teraz. Belgicko a Luxembursko sa vzbúrili proti využitiu zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny. Potrebujú právne istoty a finančné záruky. Je to iné ako prípad Slovenska s plynom a ropou?
Na plyne nakoniec nemusíme úplne prerobiť, cez Slovensko má smerovať na Ukrajinu zásadný objem plynu a pri rope už viacerí chápu, že cez ropovod Adria sa nedokáže prepraviť toľko ropy, ako sa sľubovalo. Aj vysoké ceny energií si ako vážny problém v konkurencieschopnosti európskej (slovenskej zvlášť) ekonomiky uvedomujú všetci triezvi ľudia. Možno by Fico mal používať diplomatickejšie nástroje na presadenie záujmov Slovenska, no ignorovať a zľahčovať naše záujmy by sme nemali.
Keby „boj“ o mier na Ukrajine boli šachy alebo futbal, bola by to dramatická a napínavá hra s prekvapujúcimi ťahmi, kde útok strieda protiútok. No žiaľ, je to tragédia a my verme, že sme svedkami koncovky.
