Lenže v posledných týždňoch sa už nedá pred rozmáhajúcimi sa drobnými krádežami strkať hlavu do piesku. Teraz je zásadnou otázkou, či naši politici budú reálny problém svorne riešiť, alebo opäť zahrajú nezmyslené „divadlo“ plné obvinení, kto za to môže a „skutek utek“.
Podľa opozičných politikov za nárast krádeží môže zdvihnutie hranice medzi priestupkom a trestným činom z hodnoty 266 eur na 700 eur. No akosi zabúdajú, že v Karasovej novele Trestného zákona, ktorá neprešla vo finále len preto, že v máji 2023 padla Hegerova vláda, bola hranica stanovená na 500 eur. Aký je rozdiel medzi 500 a 700 eurami? A prečo by sa suma nemala po dlhých rokoch zdvihnúť, keď ceny tovarov narástli?
Predseda PS Michal Šimečka cez víkend v televíznej debate presvedčivo tvrdil, že za nárastom krádeží treba jednoznačne vidieť práve „700 eur“. No mal počúvať bezpečnostného experta vo vlastnej strane, bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Ten tento aspekt považuje iba za jednu z troch príčin. Podstatnú rolu zohralo aj zrušenie tzv. horalkového zákona – pri opakovanej drobnej krádeži sa z priestupku stáva trestný čin. Keď to spojíme s kritickým nedostatkom policajtov – čo nie je žiadne tajomstvo ani pre zlodejov – cesta k opakovaným krádežiam je vydláždená.
Bolo by mylné si myslieť, že drobné krádeže sú naše špecifikum. No na Slovensku je dovolený aj „doping“ – keď borca chytia s „úlovkom“ do 700 eur, nič sa mu nestane.
Problém vôbec nevyrieši posilnenie bezpečnostnej služby v reťazcoch, ako tvrdia niektorí koaliční politici. Podľa nich reťazce majú nemalé zisky, tak by mali zainvestovať do ochrany. Len aký to bude mať efekt? Ich právomoci sú nulové. Čo sa stane zlodejovi, keď si opakovane ukradne tri škatuľky cigariet, keksy alebo fľašu vodky? Nič, vráti ich. Je to len priestupok. Ani to nemusí, lebo sa stávajú aj také absurdné prípady, že páchateľ odmietať ukázať, čo má schované vo vačku, lebo je to jeho súkromný vačok…
Benevolentnejší prístup k tzv. horalkovým zlodejom nastal aj preto, aby sa odľahčili preťažené väznice. To sa stalo, ale nechať páchateľov bez akéhokoľvek trestu asi dobrá voľba nebude… Mnohí z nich by aj do väzenia na zimu radi opätovne išli – mali by strechu nad hlavou, teplo i stravu – no nedá sa, „cesta je zarúbaná“.
Pokiaľ po porušení zákona nebude nasledovať žiadny trest, nič sa nezmení. Ani zníženie hranice priestupku zo 700 na 400 alebo 500 nič zásadného nezmení, lebo drvivá väčšina z nich sa „točí“ okolo 50 eur. To však neznamená, že takýto krok by nemal zmysel, lebo nejde len o fľašu vína, syr či teplý sveter a ponožky. No podstatné je nájsť spôsob, ako previnilcov prevychovať, nájsť vhodný spôsob trestu. Ak sa nebudú báť, nič ich nezastaví. Práve naopak. Majú to byť iba verejnoprospešné práce? To je teraz na politikoch, aby sa triezvo bavili a nie sa len bezbreho obviňovali, lebo ich vedie vidina okamžitého „potopenia“ súpera.
Bolo by mylné si myslieť, že drobné krádeže sú čisto slovenské špecifikum. Predaj kradnutých vecí, napríklad oblečenia či elektroniky, na internete (alebo v záložniach)„fičí“ na celom svete. No na Slovensku je dovolený aj „doping“ – keď borca chytia s „úlovkom“ do 700 eur, nič sa mu nestane. Na rade je štát. Ak nezakročí, k slovu sa dostane „trh“ – vzniknú samozvané skupinky, ktoré s drobnými zlodejmi urobia poriadok. Ale to azda nechceme. Je to voda na mlyn ďalšieho rozmachu zločinu.
