Nikto nepochybuje, že rýchle elektrické kolobežky na chodníkoch ohrozujú chodcov, zvlášť seniorov a malé deti. Mnohí z nás zažili, ako popri nich prefrčali kolobežky aj 50– kilometrovou rýchlosťou. A nehovoriac o cyklistoch, ktorí sa radšej ako na cestách preháňajú po chodníkoch. Ani korčuliari nie sú bezrizikoví. Chodec ich odzadu nevidí, stačí krok do strany a „rýchlik“ do neho nabúra. Škody sú na oboch stranách. Zbytočne. Preto snaha obmedziť rýchlosť kolobežiek a bicyklov je dobrá vec. Len to treba vedieť aj umne urobiť, nie halabala.
Zadefinovať do zákona, že maximálna rýchlosť chodca rovná sa 6 km/h je ako vystrihnuté z nejakého absurdného románu. Samozrejme, okamžite médiá a sociálne siete zaplavilo množstvo nápaditých satirických obrázkov, karikatúr či skečov. Vážneho návrh nahral na smeč rôznym absurdným otázkam: Bude sa merať rýchlosť chodca? Budú ju merať policajti? Budú sa pokutovať aj bežci alebo utekajúci žiak do školy a cestujúci na autobus? Dá sa udržať na bicykli pri šesťkilometrovej rýchlosti? A budú sa merať aj elektrické invalidné vozíky? Atď.
Práca chvatná, málo platná – to by si naši politici mali konečne zapísať za uši. Inak sa stávajú iba zdrojom verejnej zábavy.
Iste, poslanec Vážny nemá v úmysle merať rýchlosť chodca ani určovať, ako rýchlo by mal človek chodiť po chodníku. Išlo mu o zadefinovanie rýchlosti, ktorá by neohrozovala nielen chodca, ale aj samotných kolobežkárov, cyklistov či korčuliarov. Totiž do rýchlosti šiestich kilometrov by pri zrážke nemalo dôjsť k zraneniam ani na jednej strane – i keď sa to vylúčiť nedá. Tomu každý rozumie. No nemohol Ľubomír Vážny s kolegami poslancami trochu porozmýšľať a zadefinovať obmedzujúcu rýchlosť inak? Napríklad, že maximálna rýchlosť kolobežky na chodníku je 6 km/h – tak ako auta v obci 50 km/h.
A pozreli sa páni poslanci do zahraničia? Veď všade musia riešiť rýchlu jazdu kolobežkárov. No pokiaľ kolobežkári, cyklisti a korčuliari majú v západoeurópskych mestách vyhradené pruhy, pre slovenských sú cyklistické pruhy raritou. A na cestách sa často bezpečne necítia, pre motoristov nie sú vítaným „spestrením“ najmä za tmy.
No to nie je vrchol. V koalícii, ako sme si už trochu zvykli, ľavá ruka často nevie, čo robí pravá. Polícia a ministerstvo vnútra totiž pripravujú návrh, v ktorom zadefinujú malé elektrické vozidlo – teda elektrické kolobežky, segway a podobne. Pribudnúť by mali aj značky zakazujúce vstup e-kolobežiek na chodníky, rovnako ako to platí pre bicykle. A čuduj sa svete, návrh by sa mal dostať na rokovanie vlády už v novembri. Polícia pritom vychádza zo skúseností v zahraničí. Pekné kocúrkovo.
Či sa však vyrieši celý problém, je otázne. Kto bude kontrolovať a naháňať kolobežkárov? Častokrát je pre nich i cyklistov oveľa bezpečnejšie jazdiť po poloprázdnych chodníkoch ako po cestách. A čo s korčuliarmi? A čo ich pud sebazáchovy, myslia na to, že aj im sa môže prihodiť niečo fatálne? Najčistejším riešením by bolo vytvorenie dostatku cyklopruhov a cyklotrás – ale máme v mestách pre ne priestor?
Otázok je veľa. No stále platí: práca chvatná, málo platná – to by si naši politici mali konečne zapísať za uši. Inak sa stávajú iba zdrojom verejnej zábavy.
