Víťazstvo mladíka indického pôvodu narodeného v Ugande, ktorý od siedmich rokov žije v USA (má občianstvo oboch krajín), sa snažia viacerí mylne interpretovať ako vyjadrenie nesúhlasu s Trumpovým prezidentovaním. Ako to už obvykle býva, pes je zakopaný inde. Proti Mamdinimu síce kandidoval aj Trumpov človek Curtis Sliwa, získal biednych 7 %, jeho hlavným vyzývateľom bol však bývalý guvernér štátu New York Andrew Cuomo. Jeho podporila časť Demokratickej i Republikánskej strany. Kandidoval ako nezávislý, pretože Mamdani ho porazil v demokratických primárkach.
Mamdani je tiež členom Demokratických socialistov Ameriky. Jeho hlavným tútorom je známy ľavicový matador Bernie Sanders. Ten v roku v prezidentských voľbách ustúpil Hillary Clintonovej a o štyri roky neskôr Joeovi Bidenovi. Jeho popularita pretrváva. Medzi mladými ľuďmi sa skutočné ľavicové idey tešia veľkej podpore. Za Mamdaniho orodovala aj iná známa ľavičiarka, kongresmanka za štát New York Alexandria Ocasio-Cortezová.
Prečo je Mamdaniho víťazstvo také šokujúce a „nebezpečné“? V predraženom New Yorku sa snaží riešiť problémy obyčajných ľudí. Chce zaviesť reguláciu neúmerne rastúcich cien nájomného (týka sa to asi dvoch miliónov ľudí), autobusy zadarmo, nové supermarkety s cenami potravín dotovanými vládou či zaviesť predškolskú dochádzku. Kde mieni na svoje plány vziať peniaze?
Prečo je Mamdaniho víťazstvo také šokujúce a „nebezpečné“? V predraženom New Yorku sa snaží riešiť problémy obyčajných ľudí.
Logicky zdanením najbohatších jednotlivcov a firiem. Nečudo, že vyše 20 miliardárov podporilo vyše 20 miliónmi dolárov jeho protikandidáta Cuoma. Zdanenie bohatých vyvolalo v New Yorku i v celých USA búrku nevôle. 800-tisíc obyvateľov z 8,5-miliónovej finančnej metropoly zvažuje odchod z mesta. Rodený Newyorčan Trump ho nazval komunistom. Demokratická guvernérka štátu New Yorku už všetkých „ubezpečila“, že žiadne zvyšovanie daní nepovolí (bez schválenie na úrovni štátu to totiž nejde).
No Mamdani sa nijako nelíši od Roba Jettena, ktorý so stranou D66 vyhral nedávne holandské voľby. Hlavnou témou tiež bolo bývanie. D66 chce postaviť desať nových miest na umelých ostrovoch, na jednom má stáť až 60-tisíc nových bytov. Rovnako bodovala strana Ľavica v Nemecku vo februári či Piráti v českých voľbách. Obe strany porazili konzervatívne ľavicové strany. Nemožnosť dôstojného bývania sa stáva ústrednou témou. Strecha nad hlavou či zdravie nie sú (nedostupným) tovarom, ale hodnotami. Bol to slávny Newyorčan Franklin D. Roosevelt, ktorý pred koncom 2. svetovej vojny chcel dôstojné bývanie ukotviť ako ľudské právo, no predčasne zomrel.
Je to i generačná vojna. Mamdani nemá ešte ani 35 rokov, protikandidáti mali 67 rokov (Cuomo) a 71 (Sliwa). Ak sa hovorí o porážke ešte staršieho Trumpa, tak nezabúdajme, že voľby v roku 2016 vyhral populistickými prísľubmi lepšieho života pre obyčajných Američanov. Čo zmenil? Hoci sa snaží vrátiť do USA priemysel, podporovať ekonomiku, zjavný úpadok životnej úrovne po krachu neoliberálneho ekonomického systému v roku 2008 nezvrátil. Bohatí sú čoraz bohatší, vyhýbajú sa manipuláciami plateniu daní, priemerní ľudia čelia čoraz väčším sociálnym výzvam – v USA i Európe. Zmení to Mamdani? Zavelí na zmenu vo svete?