Ministri životného prostredia teraz v Bruseli rokovali celú noc a po osemnástich hodinách tvrdého vyjednávania dosiahli dohodu. Cieľ sa nemení – tým je zníženie emisií o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990. Odkladá sa však platnosť povoleniek. Kľúčovou zmenou je, že zavedenie systému ETS 2 sa posúva o jeden rok, namiesto roku 2027 povolenky začnú platiť až od roku 2028.
Do finálneho znenia rozhodnutia ministrov životného prostredia sa podarilo presadiť celý rad opatrení. Záväzný je cieľ znížiť emisie o 85 percent, ďalších päť percent sú takzvané medzinárodné kredity, investície firiem do obnoviteľných zdrojov mimo hraníc Európskej únie. Zmenou tiež je, že klimatický cieľ nebude rozpočítaný na jednotlivé členské krajiny.
Odborníci upozorňujú, že odloženie emisných povoleniek pre domácnosti nie je pre občanov výhrou, lebo platiť budú síce neskôr, ale v konečnom dôsledku nie menej – naopak – viac. No strašenie, že sa týmto povolenky výrazne predražia, tiež nezodpovedá realite a výsledok rokovania možno považovať za úspech či ústupok.
Iný názor má však Slovensko, teda náš minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý najnovšiu dohodu kritizuje ako nedostatočnú. Podľa neho EK zmenami priznala, že systém je zlý a je namierený proti sociálnemu štandardu ľudí. Minister je naďalej odhodlaný aj s ďalšími štátmi postupovať proti systému povoleniek, kým sa nedosiahne nie oddialenie, ale jeho zrušenie.
Kľúčový cieľ Green Dealu – ktorým je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 – sa nemení, a to sa Tarabovi nepáči.
Kľúčový cieľ Green Dealu – ktorým je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 – sa nemení, a to sa Tarabovi nepáči. Dekarbonizácia tak, ako je naplánovaná prostredníctvom emisných povoleniek ETS 2, sa bude musieť stihnúť rýchlejšie, teda nie za 23, ale za 22 rokov. Skrátenie o rok vraj znamená, že tlak na dekarbonizáciu počas platnosti systému ETS 2 bude musieť byť ešte silnejší.
Povolenky síce budú v platnosti kratší čas, ale o to vyššia bude musieť byť ich cena, aby sa dohnal jeden stratený rok. Minister Taraba alebo napríklad ekonomický expert z Trinity Bank Lukáš Kovanda vidia dosiahnuté zmeny príliš kriticky, v skutočnosti však až o také výrazné predraženie nepôjde.
V spore o povolenky akoby však zanikol hlavný zmysel Green Dealu. Niektorí politici vyhlasujú, že nechcú zničiť klímu, ale ani ekonomiku, chcú zachrániť oboje. Je jasné, že terajšie rozhodnutie je kompromisom. Green Deale je však nielen politickou, ale aj filozofickou otázkou.
Bez nejakého prehnaného nadšenia zelených sa možno legitímne pýtať, či sa to dá: docieliť, aby aj ekonomika šliapala tak ako doteraz a aby aj klíma bola čistá, čistejšia ako doteraz. Ľudstvo si bude musieť zvyknúť na menej pohodlia. Raz to už nebude dilema, ale nevyhnutnosť. Teraz ide o to, aby platenie povoleniek malo zmysel a viedlo k vytýčenému cieľu.
