I keď pôvodní obyvatelia Amazónie mali sotva prečo oceniť závraty z vysokého C, ukázalo sa, že európski tenori tu ani zďaleka nezapríčinili toľko zla ako priemyselné poľnohospodárstvo a jeho monokultúry zavádzané biotechnologickými spoločnosťami a ťažba surovín. Je len smutno príznačné, že tohtoročná medzinárodná Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP30) sa od svojho založenia v roku 1995 v Amazónii koná po prvý raz.
Medzinárodné dohody vyplývajúce zo zmeny klímy závisia od konsenzu vyše 190 krajín, ktoré sú súčasťou Klimatického dohovoru a Parížskej dohody. Lenže ako skoro vždy, keď „vyspelý svet“ hasí dôsledky a neodstraňuje príčiny svojho environmentálneho správania, aj stretnutie v brazílskom „Betleheme“ (Belém) len zdedilo témy z predchádzajúcich konferencií a hrozí, že zatiaľ čo sa bude o dušu spasenú rokovať, zástupcovia ťažobných spoločností v kravatách nebadane podpíšu ďalšie nezvratné zmluvy namierené proti delegátom v úboroch z „papagájích pier“. Tým ide doslova o prežitie. Najmä ak k tomu prirátame, že zbrojársky ošiaľ a obnovená politika popierania klimatických zmien, ako aj ekonomické vydieranie po zvolení Donalda Trumpa situáciu ešte zhoršili na globálnej úrovni.
Sociálno-environmentálne hnutia však na brazílske vedenie COP30 neprestali vyvíjať tlak, aby navrhlo ambicióznejšie dohody, ktoré zahŕňajú postavenie domorodých národov. Pôvodní obyvatelia Amazónie vzhľadom na svoj boj o holé prežitie dosiaľ tvoria najprehliadanejšiu, zato najzávažnejšiu ekologickú silu brániacu celosvetovému kolapsu. Konferencia, ktorá sa začala v pondelok, má jedinečnú šancu zohľadniť prístupy zo strany tých, ktorí „nenosia kravaty“.
