Samozrejme, veľká časť opozície v tom má jasno. Je to dôsledok Ficových vlád. Ako inak, nie? Takéto „intelektuálne“ skratky k ničomu nevedú, naopak, škodia. A to z jednoduchého dôvodu – zastierajú skutočné príčiny. Či v Nemecku, Rakúsku, Česku, alebo kdekoľvek inde v západnej Európe nedochádza k železničným nešťastiam? Samozrejme, áno. Aj tam meškajú vlaky, ako napríklad v Česku a Nemecku, a to značne – lebo aj tam rekonštruujú trate.
Z politického hľadiska opozícii rozumieme, ale všetko má svoje hranice. No ani Robert Fico či Andrej Danko by sa v opozícii nesprávali inak a z nešťastia by sa snažili vytĺcť čo najväčší kapitál. Opozícia má iste v niečom v podstatnom pravdu. Na Slovensku sa v 21. storočí rekonštruuje málo. Je to vidieť, kdekoľvek sa pozrieme – na mosty, železnice, cesty, nemocnice – a mohli by sme pokračovať. V štátnej kase vlády nedokázali vytvoriť systém, podľa ktorého by sa plynule obnovovala infraštruktúra, nemocnice, školy.
A eurofondy? Tie sa buď rozkradnú, alebo sa neraz použijú na malichernosti. Často ostávajú ležať ladom, stále sa prehodnocujú a vo finiši sa skratkovito porozhadzujú, kde sa dá – tak to potom aj vyzerá. Pritom v iných postkomunistických krajinách ich vedia umne využiť. A je pravda, že od vstupu do EÚ v roku 2004 je 14 rokov pri moci Smer.
Ak sa osobné zlyhania množia, tak by sme mali zamyslieť, či nejde iba o zrkadlo našej rozhádanej spoločnosti a panujúcej nevraživosti. Ani na železnici, ani v spoločnosti sa bez systémových opatrení nedosiahne zlepšenie.
Ak teda moderný železničný zabezpečovací systém (ETCS) máme, tak len spolovice. Pri Rožňave nebol, na trati do Bratislavy áno. No nestačí len na trati, ak nie je nainštalovaný v rušňoch. V rýchliku bol, v motoráku, i keď v novom, nie. I tak rušňovodič rýchlika na základe signálu dokázal brzdiť a zabrániť oveľa tragickejšej nehode. Ba v Česku vlak, ktorý systém nemá zabudovaný, sa nedostane na trať. Ak opozícia hádže vinu na Fica, tak sa musíme pýtať, čo robila Matovičova a Hegerova vláda. Nemala vari dostatok času, aby systém zaviedla do praxe? Keby sa vtedajšie vládne strany neboli neustále medzi sebou hádali, čas by sa aj bol našiel.
Nech už sú naše železnice v akomkoľvek stave, jednoznačne rušňovodič osobného vlaku nemal prejsť na červenú. Prečo tak urobil, zatiaľ nevieme. Rovnako ani pri Rožňave nerešpektoval semafor. Pri Pezinku išlo o skúsených strojvodcov. Prečo jeden zlyhal? Bol prepracovaný, nebol sústredený? Tri vážne nehody za posledného vyše roka, pričom iným sa podarilo v poslednej chvíli zabrániť, časté meškanie vlakov, nespokojnosť cestujúcich jednoznačne navrávajú, že manažment ŽSR i ZSSK svoju úlohu nezvláda a treba ho vymeniť. Ak má vláda zodpovednosť, tak za ľudí, ktorých do funkcií dosadila.
No mali by sme dávať sakramentský pozor, aby sme z osobných zlyhaní vyvodili politické závery. To potom môžeme robiť i pri prechode na červenú na semaforoch a pri arogantnom nedodržiavaní pravidiel na našich cestách. Ak sa osobné zlyhania množia, tak by sme mali zamyslieť, či nejde iba o zrkadlo našej rozhádanej spoločnosti a panujúcej nevraživosti. Ani na železnici, ani v spoločnosti sa bez systémových opatrení nedosiahne zlepšenie.
