Ceny v nich rástli oveľa viac, ako bola inflácia – od začiatku roka do septembra o 7,6 % a medziročne stúpli o 9,4 %. Kto si myslel, že po znížení sadzby DPH ceny obedov, jedál či nápojov klesnú alebo zostanú minimálne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, riadne sa mýlil.
Predseda SNS Andrej Danko vybavil nižšiu daň pre gastrosektor ako pomoc pre cestovný ruch, ale ten si jeho dobrého gesta nevážil. Na tento neuvážený krok sme doplatili všetci: ako klienti v reštauráciách, hoteloch či baroch alebo nižšími príjmami z DPH do štátneho rozpočtu. Sadzba 5 % je skutočne veľmi malá. A to v danej oblasti v roku 2023 klesla dépeháčka z 20 na 10 %. Prečo je štát taký štedrý ku gastrosektoru? Prečo zasahuje do fungovania trhu? Ak štát zasahuje do trhu, doplatíme na to všetci – najmä tam, kde konkurenčné prostredie veľmi dobre funguje.
Iste, na zvyšovanie cien vplýva viacero faktorov – nájomné, vysoké ceny energií alebo rast platov. No podniky by sa s nimi mali popasovať samy, štát by nemal pomáhať. Úžitok je nulový. Rezervy treba hľadať v riadení, vo fungovaní prevádzok – nie žobrať u politikov o výnimky. Tak sa žiadny sektor nikdy nestane efektívnym. Hoci je pravdou, že ceny energií a nájomného sú vysoké, rovnaké bremeno znášajú podniky a ľudia aj inde vo Európe a vo svete. Do regulácie enormne vysokých cien nehnuteľností premietnutých do nájomného (bývania zvlášť) sa žiadny štát nehrnie… Aj preto je realitný sektor podnikateľským eldorádom.
Vláda zle namixovala konsolidačný liečivý kokteil. Jedno zbytočné a škodlivé opatrenie chcela vykompenzovať druhým. Nakoniec žiadny osoh pre spoločnosť nepriniesli, naopak, štátna kasa utrpela dvojitú stratu.
Ceny v reštauráciách nikde na svete nie sú nízke, najmä po pandémii. Je pravda, že covid podnikateľom v gastrosektore, cestovnom ruchu a hotelierstve značne uškodil. No je normálne, že oproti cenám spred pandémie v niektorých slovenských regiónoch vzrástli ceny jedál o neuveriteľných 70 %? Ako je možné, že ceny jedál a nápojov sú na Slovensku porovnateľné s cenami v oveľa bohatších krajinách, kde ľudia zarábajú nepomerne viac? Ako je možné, že obyčajná káva je tam lacnejšia (a lepšia)?
Na Slovensku sa ľudia najlacnejšie najedia v Trenčianskom kraji – priemerná cena obeda predstavuje 6,97 eura. Najdrahšie paradoxne v Košickom kraji – 9,67 eura, v Bratislave za obed vytiahnete z vrecka priemerne 8 eur a 60 centov. Pritom v metropole ľudia priemerne zarobia takmer dvetisíc eur (1 931), „pod hradom Matúša Čáka“ ani nie jeden a pol tisíca eur (1 455).
Pokiaľ si niekto myslí, že za stúpajúce ceny môžu len vstupy – potraviny, energie alebo mzdy, tak je na veľkom omyle. Ak sa totiž zvýši cena stravného lístka (momentálne minimálna hodnota predstavuje 6,60 eura), obratom sa premietne do nárastu cien obeda v reštauráciách.
Summa summarum: vláda zle namixovala konsolidačný liečivý kokteil. Jedno zbytočné a škodlivé opatrenie chcela vykompenzovať druhým. Nakoniec žiadny osoh pre spoločnosť nepriniesli, naopak, štátna kasa utrpela dvojitú stratu. Je to výkričník do budúcnosti.
