Detských hier na vojnu alebo rozdúchavanie skutočných vojnových nálad a odľudšťovania celých skupín sme schopní i bez toho, aby sme priamo v nejakej vojne boli. Ale vojna ako luxusná zábavná strelnica v lunaparku?
Milánska prokuratúra začala vyšetrovanie prípadu tzv. „ostreľovacieho turizmu“. Talianski občania údajne platili srbským vojakom z armády Radovana Karadžića v Bosne za to, aby si počas obliehania Sarajeva mohli z kopcov okolo mesta dopriať pôžitok zo streľby do obyvateľov. Údajne sa na tomto „športe“ zúčastnili cudzinci z Talianska, USA, Kanady, Ruska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie, ktorých očividne spájali okrem perverznej nudy zo života tučné bankové kontá. Za „lístok“ na takéto podujatie zaplatili bohatí cudzinci ekvivalent 80-tisíc až 100-tisíc eur, pričom, podobne ako v inom druhu vojny – prostitúcii a pornografii – najviac stáli deti. Starých ľudí si, naopak, mohli odstreliť úplne zadarmo.
Vyšetrovanie sa začalo na podnet spisovateľa Ezia Gavazzeniho a správ bývalej primátorky Sarajeva Benjaminy Karićovej. Ojedinelé správy z dobovej tlače prechádzali nepovšimnuté, Gavazzeni však natrafil na dokumentárny film slovinského režiséra Mirana Zupanića z roku 2022. Volá sa Safari Sarajevo. Podľa srbských vojnových veteránov je to celé vyfabrikovaná lož.
Nateraz nie sú zverejnené žiadne mená a téma sama osebe je výživnou pôdou pre všetky druhy fantázií. Skôr by však šokovalo, žiaľ, keby to pravda nebola.
Nedávno ma v jednej knihe historičky Sadiah Quereshiovej zaujalo pozorovanie, že kompletné vyhubenie živočíšnych druhov nastalo až vtedy, keď človek začal vo veľkom zabíjať číro pre zábavu, zhruba od 18. storočia – teda s nekompromisným víťazstvom doby rozumu a vedeckého rasizmu. Podobne ako na bizóny alebo dronta maurícijského si elity z plezíru zvykli zapoľovať na kohokoľvek. Zdá sa teda až také neuveriteľné, že sa „neovládli“ práve vo vojne v Juhoslávii?
