Na druhej strane mnohí aj po 36 rokoch – teda dobe zhruba rovnakej ako trvanie samotného tzv. socialistického zriadenia – trvajú na tom, že nedostatok južanského ovocia na pultoch alebo „hnusná hnedá omáčka“ v školskej jedálni (ako mi pripomenulo jedno dojímavé video osoby vážiacej si slobodu konzumu dneška) je najsilnejší dôvod na to, aby sme prebytok exotického ovocia končiaceho v zásadnej miere v kontajneroch a astronomické nájomné za dôstojné bývanie považovali za skvelý dôsledok „slobody“. A teda boli spokojní.
Navyše, ak sme pluralitu názorov a počúvanie problémov iných ako sme my nahradili výsadou len tak z mosta doprosta im vynadať, alebo ich označiť dehonestujúcim označením „spoluobčania“. Nie, dnes už naozaj nejde „len“ o Rómov.
Nedávno si jedna známa tvár spomedzi „mužov Novembra“ na sociálnej sieti povzdychla: „Čo sme im urobili, že sú na nás takí zlí?“ Mal tým na mysli voličov a voličky („voličstvo“ si ráčte strčiť za klobúk), ktorí sa odkláňajú od volenia liberálnych „demokratov“ a ich hodnôt, medzi ktoré sami počítajú napr. ľudské práva či ekológiu.
Je veľmi ťažké predstaviť si, že toľko novembrových osobností s toľkými zásadnými ľavicovými témami – ako sú ľudské práva aj ekológia atď. – nedokáže vidieť elementárnu príčinu rozkladu sociálnej kohézie a úcty k rôznym segmentom spoločnosti, keď napriek vyznávaniu týchto hodnôt práve ako intelektuáli dokonalo akceptujú hodnoty najbrutálnejších, najponižujúcejších foriem kapitalizmu. Medzi tie najhoršie patrí ťažký boj o strechu nad hlavou a v mnohých prípadoch aj o jedlo, v ktorom sú „mandarínky“ tou poslednou.
