Keď sa však pozrieme na čísla, zistíme, že tento ukazovateľ je riadne subjektívny. Na Slovensku sa v roku 2024 cítilo byť chudobnými 28,7 % (v roku 2019 to bolo 25,4 %) ľudí, no v Bulharsku 37,4 % a v Grécku až neuveriteľných 67 %. Grékov aj chápeme, v poslednom desaťročí absolvovali v rámci konsolidácie drastickú diétnu kúru a s nostalgiou asi spomínajú, ako sa im v minulosti žilo dobre. Že ide o čisto subjektívne hodnotenie dosvedčuje fakt, že u našich susedov je počet ľudí cítiacich sa byť chudobnými dramaticky nižší – v Poľsku 11,5 %, v Česku 14 % a v Maďarsku 20 %.
Objektívne čísla ukazujú inú realitu. V minulom roku bolo reálne ohrozených chudobou (príjem pod 860 eur) 14,5 % ľudí, priemer EÚ je však len o málo vyšší – 16,2 %. Takže nie sme na tom tak zle, ako si nahovárame. To však vôbec neznamená, že ľuďom sa žije dobre – naopak. A nežije sa dobre len na Slovensku: celú Európu (i USA) trápia vysoké ceny potravín, jedla, bývania či energií. Akurát, napriek tomu, že žijeme v jednej únii, sa o tom takmer neinformuje. Tvrdá realita dopadá najmä na mladšiu generáciu, zamestnanie (často rozdelené na viacero čiastočných úväzkov) je stále neistejšie, mzdy nižšie a sociálne istoty menšie.
V tejto situácii konsolidujme. Opozícia volá po ešte tvrdšej konsolidácii a prepúšťaní v štátnej správe (keď sa však zmrazia mzdy v štátnej a vo verejnej správe, hlasno protestuje). Ak by konsolidácia bola razantnejšia, výsledkom by bol pokles HDP, ekonomická recesia – a ľudia by mali do vrecka ešte hlbšie.
Momentálne rezonuje nežná revolúcia. Pripomeňme si, po čom sa vtedy volalo a čo sa sľubovalo. Chceli sme čo najskôr dobehnúť v životnej úrovni Rakúsko a Západné Nemecko. Žiadny problém, len treba podstúpiť radikálnu a čo najrýchlejšiu reformnú kúru – a bude dobre! Za päť rokov sme mali mať platy ako v západnej Európe. Nemáme dodnes…
Mali by sme konečne prestať preháňať a na všetko sa sťažovať. Doba nie je ideálna nikde v Európe – nenahovárajme si opak. Rovnako si nenahovárajme, že na Slovensku je všetko horšie.
Mladšie generácie si myslia, že ľudia vtedy živorili (aspoň noví „vierozvestcovia" sa im snažia tak nahovoriť). Ako by sme však inak mohli pristúpiť na uťahovanie opaskov – to bola spomínaná diétna kúra – keby sme boli na kosť vychudnutí? Hoci veľká časť ľudí nesúhlasila, podriadila sa – verila, že bude lepšie.
V súčasnosti? Ľudia si žijú oveľa lepšie, ale už nedúfajú. Často nemajú peniaze na pokrytie základných životných nákladov. Iste, je viac lákadiel, ktoré spoľahlivo vysajú naše peňaženky, ako aj viac “povinných" položiek, bez ktorých sa nedá žiť. No realitou je, že od ekonomickej krízy 2008–09 sa žije strastiplnejšie. Covidová doba a vojna na Ukrajine neblahý stav ešte viac umocnili. Všade v Európe ceny stúpajú rýchlejšie ako platy. Bývanie sa stáva luxusom, jedlo v reštaurácii detto. Keď v minulom storočí aj na začiatku 21. storočia ľudia verili, že sa im aj ich deťom bude žiť lepšie, dnes v lepšiu budúcnosť dúfa málokto. To je voda na mlyn populistom po celej Európe, ba v celom svete. Tí však iba kritizujú a sľubujú, reálne riešenia neprinášajú. Ich obľuba i tak rastie. Prečo? Lebo pravicoví a ľavicoví, konzervatívni a liberálni politici prestali myslieť na životný údel obyčajných ľudí.
Na Slovensku by sme konečne mali prestať preháňať a na všetko sa sťažovať. Doba nie je ideálna nikde v Európe – nenahovárajme si opak. Rovnako si nenahovárajme, že na Slovensku je všetko horšie.
