Intelektuáli, ľudia pracujúci duševne, bývajú často ako prví na rane politikov aj rozvášnených davov. Nie je to vďačná úloha, pretože prvá aj druhá skupina rozmýšľa spravidla čierno-bielo, a ak intelektuál alebo intelektuálka neakceptuje tieto pravidlá, všetky strany ho alebo ju roznesú na kopytách. No napriek tomu – alebo dokonca práve preto – je táto nejednoznačnosť najväčšou intelektuálnou výsadou a zároveň zodpovednosťou vôbec.
Nielen na Slovensku sú však zvyšky intelektuálnej scény (v staromódnom slova zmysle) obeťou toho, čo v roku 1967 Noam Chomsky nazval intelektuálnou servilnosťou a lenivosťou. Esej Zodpovednosť intelektuálov vznikla v čase severoamerickej vojny vo Vietname a Chomsky obvinil spoločenských intelektuálov z umelo vytváraných argumentov v prospech ospravedlnenia zločinov alebo, čo je rovnako agresívne – z mlčania. Identickú situáciu dnes sledujeme v Európe, obzvlášť v jej východnom bloku a špecificky na Slovensku. Hrozivo zavádzajúce vyjadrenia z úst a pera niektorých verejne známych osôb v otázkach genocídy v Palestíne príkro kontrastujú s hlučnou podporou Ruskom napadnutej Ukrajiny. Až do takej miery, že mnohí starí sociálni demokrati sa v prípade kritiky Izraela „v situácii nevyznajú“, no neváhajú sa vyznať kdekoľvek inde.
Nedávno do tejto témy prispela v Londýne pôsobiaca sociologička Selbi Durdijeva, ktorá skúmala, prečo liberálni odporcovia Putina v Rusku podporujú Ukrajinu a, naopak, v opozičných médiách volajú po „rozpustení Palestínčanov v kyseline chlorovodíkovej“. S podobným postrehom prišiel o. i. Samir Beharić z Varšavskej univerzity, ktorý sa sústredil na akademikov v Bosne. Na rozdiel od bežných ľudí sa väčšina bosnianskych intelektuálov so skúsenosťou genocídy pred 30 rokmi zapálene hlási k Ukrajine a, naopak, až desivo opovrhuje nezápadnými životmi.
Ticho intelektuálov a príkro odhalený rasizmus, príznačný aj pre Slovensko, podľa nich okrem obáv z okamžitého obvinenia z „antisemitizmu“ alebo „uznávania holokaustu“ vyplýva i z praktickej obavy z následkov v západnej akademickej sfére. Z ohrozenia finančnej podpory zo západných veľvyslanectiev či mimovládnych organizácií alebo diplomatických partnerov. A v neposlednom rade, ako mnohí zažívame aj na Slovensku, z neochoty zniesť, že jedného dňa sa dobrý kamarát z dobrej a úzkej intelektuálnej spoločnosti neozve.
Nie je ľahké donekonečna vystavovať inštitúcie, vlády či médiá znepokojujúcim otázkam a vždy analyzovať konanie na základe príčin a motívov, ani sa smiať z falošných obvinení, odpúšťať zlobu a nikdy neskĺznuť do dehumanizácie jednej skupiny na úkor blahorečenia inej. Nie je to ľahké, ale je to privilégium, ktorému sa premýšľajúci človek nesmie spreneverovať.
