Konkrétne teraz minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý „horalkový“ zákon predkladal. Namiesto toho, aby si sypal popol na hlavu, obvinil opozíciu, médiá a starostov a primátorov, že problém krádeží nafukovali, nepriamo podnecovali páchateľov ku skutkom. To si minister Susko skutočne myslí, že keby všetci čušali, tak by sa v obchodoch kradlo menej? Alebo si myslí, že zlodeji či potenciálni páchatelia netušia, že pravidlo „trikrát a dosť“ bolo pred dvomi rokmi zrušené a za opätovné drobné krádeže nehrozí takmer žiadny trest?
Ak je minister presvedčený, že má stopercentne pravdu, tak prečo ustúpil a vracia spomínaný paragraf do praxe? Silou argumentov mohol pokojne vyvrátiť všetky námietky kritikov. Iste, za nárastom krádeží v obchodoch nestojí iba novela Trestného zákona spred dvoch rokov, existuje viacero dôvodov, prečo sa tak deje (nielen na Slovensku, ale aj v iných kútoch Európy či v USA pribúdajú krádeže). A, samozrejme, nebude na nápravu stačiť iba oprášenie účinného paragrafu, bude treba zaviesť viacero ďalších opatrení (napríklad diskutované verejnoprospešné práce).
Minister celú vec komunikoval nešťastne až cynicky. Stačilo priznať vinu a argumentovať ušľachtilými zámermi (odbremenením väzníc). Či si myslí, že konfrontačnou rétorikou a robením z ľudí bláznov pritiahne potenciálnych (nie skalných) voličov?
Peter Kmec nebol viditeľný člen vlády ani priebojný politik, nevzbudzoval žiadne emócie, takže neprinášal žiadne politické body. Pritom mal na starosti lukratívnu politickú agendu, z ktorej sa dá vytĺcť slušný politický kapitál.
A rovnako ako Smer sa správa i Hlas. Obe strany zažili v poslednom čase viacero zbytočných komunikačných lapsusov, nezvládli krízové situácie. Evidentné prešľapy podpredsedu vlády pre plán obnovy a eurofondy Petra Kmeca strana Hlas zvaľuje na neprajníkov a obviňuje opozíciu z predkladania zavádzajúcich údajov. Tak prečo Kmec odstupoval? To nedáva zmysel.
Namiesto toho, aby Kmecovo správanie – štandardné v zavedených západných demokraciách – dobre odkomunikovali a využili vo svoj prospech, škodia sami sebe. Navyše, Peter Kmec nebol viditeľný člen vlády ani priebojný politik, nevzbudzoval žiadne emócie, takže neprinášal žiadne politické body. Pritom mal na starosti lukratívnu politickú agendu, z ktorej sa dá pri správnom manažmente a komunikácii vytĺcť slušný politický kapitál.
Agendy sa zhostí minister školstva Tomáš Drucker. Ten je zručný manažér a vie robiť kompromisy. No vraj agendu preberie len dočasne na niekoľko dní, týždňov. Prečo? Veď celý úrad podpredsedu vlády bol vytvorený umelo, len v rámci politických kalkulácii pri vytváraní vlády. Minister školstva by sa európskych fondov mohol priamo či nepriamo zhostiť natrvalo. Karel Havlíček (ANO) v Babišovej vláde dokázal riadiť dva roky dva rezorty – priemyslu a obchodu a dopravy. A išlo mu to.
Politici Smeru a Hlasu akoby nesledovali vývoj politických preferencií a stratu podpory vlastných strán. Tvária sa, že sa nič nedeje. Komunikujú, akoby sa nachádzali stále v opozícii a pri moci bola Matovičova a Hegerova družina. Lenže kdeže sú lanské snehy, už dva roky sú pri kormidle Smer i Hlas. Tvrdej realite treba konečne prispôsobiť i komunikáciu. Lebo tá je neraz veľmi amatérska.
