Pozitívna alebo negatívna odpoveď presne kopíruje dva hlavné fankluby, ktoré sa s odohranou trúchlohrou ešte pevnejšie vyrysovali. Fanklub študenta je zväčša toho názoru, že nepatrí – čo však rozhodne nemá nijako brániť predškolnému prejavu kriedového protestu s jasným ľudovo-politickým podtextom.
Druhá skupina, ktorú prvá automaticky zhŕňa do súborného zväzku „milovníci Fica“, si podľa všetkých dostupných indícií myslí, že patrí. Rozhodne sa nedá vylúčiť, že by si oba tábory postoje jednoducho neprehodili v závislosti od premennej – teda keby premiéra v škole nahradila povedzme Zuzana Čaputová. Je vysoko pravdepodobné (dejiny to potvrdia), že v takom prípade tí prví vulgarizmy bez fantázie považujú za nehoráznosť luzy a tí druhí by prítomnosť exponovaného politika považovali za vymývanie mozgov. Ani jeden, ani druhý tábor však nemajú pravdu.
Otázka je položená zavádzajúco. Je pochopiteľné, že politika do škôl patrí, tak ako patrí k životu od prvých rokov na svete. Celkom iná otázka je, či na pôdu školy patria politici. Tí totiž veľmi často nedokážu rozoznať diskusiu od politickej agitky na trhovisku alebo hudobnom festivale.
Študenti stredných škôl, gymnázií zvlášť, sú dospievajúci ľudia a maturita sa od klasických čias považuje za skúšku dospelosti. Hodiny dejepisu nie sú ničím iným ako lekciami z politiky. Ak má študent v 18 získať maturitu a právo voliť, nestačí sa začať bifľovať večer pred skúškami. Okrem toho, ako múdro povedal Serge Gainsbourg, idiotmi nemusíme byť v žiadnom veku. Politika v školách nemá znamenať agitku, ale poznávanie súvislostí a schopnosť vyvodzovať vlastné argumenty.
Gymnáziá by mali byť školami s veľmi širokou spoločenskou prípravou. To, že z klasického vzdelania ostalo dnes za nechet, je celkom iný, hoci závažný, problém. V minulosti každý gymnazista povinne skladal skúšky z latinčiny a učil sa písať básne v starogréčtine. Nikto si nekládol otázku „načo mi to bude“ – jednoducho vedel, že to všetko okrem mnohých vecí cibrí najmä logické myslenie, schopnosť argumentovať a rétoriku. Bez ohľadu na to, či z vás bude lekár, právnik, novinár alebo – politik. Argumentačnou schopnosťou sa dá rozhodne presvedčivejšie skoliť „nepriateľa“, ako kriedou. A nemusíte mať na to ani doktorát.
