Čo vlastne komisia na Slovensku ocenila? Konštatovala, že štátny rozpočet na budúci rok je v súlade s európskymi pravidlami a slovenská vláda sa správa zodpovedne. Nič extra, to by mal byť štandard, lenže často nie je. A Slovensko dostalo aj jedno špeciálne vyznamenanie: pri hodnotení tzv. čistých výdavkov (to sú tie, ktoré môže ovplyvniť, zoškrtať) sme obsadili prvé miesto. Ak započítame do nich aj výdavky na obranu (požiadavka NATO, u nás sú nižšie), tak sme skončili na druhom mieste za Lotyšskom.
Inak, celé hodnotenie je napísané príliš úradníckym jazykom – o plnení úloh, pravidiel a plánov. Žiadne „živé“ hodnotenie stavu ekonomiky. Lenže úradníckym žargónom sú písané všetky prognózy a hodnotenia. Ak sa v nich vyskytne čo len jedna negatívna zmienka o našej ekonomike či rozpočte, opozícia i niektorí analytici sú na nohách: údaje nafukujú, donekonečna pranierujú vládu i ministra Kamenického. Teraz opozícia mlčí.
No pozor, komisia nezatvára oči pred rôznymi úskaliami, napríklad na strane príjmov – daní. Je pravdou, že výber daní na Slovensku zaostáva. Ministerstvo financií výpadok kompenzuje zvyšovaním daňových sadzieb. Je to zlá cesta. Lenže ktoré európske štáty sú na dobrej ceste? Ktorej európskej ekonomike sa darí? Donedávna vychvaľovanému Fínsku komisár pre ekonomiku Valdis Dombrovskis riadne klepol po prstoch. Fínsky rozpočet patrí medzi najhoršie v Európe. Druhým dychom komisár dodáva, že treba brať do úvahy vojnu na Ukrajine, Rusko. Pri Slovensku a Maďarsku nie?
Keby opozícia prevzala aj zajtra žezlo vládnutia, zázraky by neurobila. Ak by radikálnejšie škrtala, spôsobila by iba recesiu ekonomiky, ktorá aj tak „neprekvitá“.
Považovať slovenské verejné financie za dobré by bol však veľký omyl. No Európska komisia vidí všetky rozpočty a dokáže posúdiť vývoj objektívnejšie ako my doma, kde na všetko pozeráme s politickými klapkami na očiach. Ktorá krajina má prebytok? Dánsko, Cyprus, Írsko? Takmer v každej krajine sa konsoliduje. Belgickom tento týždeň zatriasol celonárodný štrajk, stála doprava. Dôvod? Vláda schválila rozpočet. Ľuďom prekážajú zmeny v dôchodkovom a daňovom systéme, poplatky v zdravotníctve. Londýn ochromil protest farmárov – nesúhlasia s novou daňou. Návrh britského rozpočtu unikol na verejnosť, vyvolal búrlivé reakcie.
To je reálny stav európskej ekonomiky. Z deficitov a dlhov sa dá vyrásť nielen šetrením a zvyšovaním daní, ale aj silným ekonomickým rastom. Lenže európska ekonomika – takmer vo všetkých štátoch – sa vlečie (z jednej krízy do druhej), zatiaľ čo ekonomiky najväčších rivalov EÚ – USA a Číny – rastú veľmi slušným tempom: priepasť sa prehlbuje. Brusel a európski politici kopia od vypuknutia covidu jednu chybu za druhou: zlý plán obnovy (na Slovensku sa minie aj na vzdelávanie učiteliek v materských školách – aký to má význam pre oživenie ekonomiky?), zle fungujúci trh s energiami, protiruské sankcie, ktorými si strieľame (na rozdiel od Američanov) do vlastnej nohy, drahé energie, prehnané ekologické požiadavky, nejednotný trh, závislosť od dodávok nerastných surovín. V tejto situácii je rast HDP skôr zázrakom.
A z tohto uhla pohľadu treba hodnotiť i stav slovenskej ekonomiky a konsolidáciu. Keby opozícia prevzala aj zajtra žezlo vládnutia, zázraky by neurobila. Ak by radikálnejšie škrtala, spôsobila by iba recesiu ekonomiky, ktorá aj tak „neprekvitá“. Korene krízy siahajú oveľa hlbšie a sú celoeurópske.
