Benjamin Netanjahu mal na rováši dávno predtým, ako na neho Medzinárodný súdny dvor vydal zatykač a stal sa jedným z hlavných zodpovedných za to, čo OSN označila za páchanie zločinov proti ľudskosti a genocídu.
Až tak, že podľa zlých jazykov práve vášne, pobúrenie a nešťastie vyvolané útokom Hamasu 7. októbra pred dvoma rokmi mali slúžiť na odtiahnutie pozornosti od jeho korupčných škandálov. Tie by mu v prípade uznania viny vyniesli okolo desať rokov trestu odňatia slobody. Keď sa však niekto pokúša robiť zásluhy za očividné zločiny proti ľudskosti, prečo by sa nepokúsil „vyviniť“ z niečoho takého „banálneho“, ako je podplácanie, podvody a porušenie dôvery?
Netanjahu čelí trom samostatným obvineniam z korupcie podaným ešte v roku 2019. Vojny, ktoré vedie v Palestíne a na Blízkom východe, prípad odsúvali, v sobotu však prezident Isaac Herzog dostal od Netanjahuovho právnika spis, ktorým žiada o udelenie prezidentského pardonu za zločiny, za ktoré ešte nebol odsúdený. A práve tu prichádzame na zúbok chucpe.
Netanjahu popiera úplne všetko, pretože nič nevykonal a všetko je len – rozprávkovou rečou povedané – výsledkom varení hadích kožiek a žabích nožiek za mesačného tanca čarodejníc. Zároveň za to „nič“ žiada omilostiť, ako to Herzogovi dômyselne radil už Donald Trump. To „nič“ sa predsa dialo v mimoriadnej situácii.
Vodca opozície Yair Lapid prezidentovi pripomenul, že bez priznania viny nemôže byť udelená milosť. Neexistujú právne podmienky na udelenie pardonu. Jediná možnosť teda je, že Netanjahu bude súdený, odsúdený a odstavený z politiky – v opačnom prípade by Izrael ako štát uznal korupciu ako základ svojho fungovania.
