V lete 2015 obvinil vtedajšieho premiéra Roberta Fica, že má v Belize schránkovú firmu a dva tajné účty so svojou manželkou. Mal mať na nich uložených 674 miliónov eur. Odkiaľ to Matovič vedel? Z anonymného listu, ktorý si našiel v schránke. V ňom boli faktúry, prevody, účty a podobne. Mohli byť falošné? No, iste, v prípade Fica v žiadnom prípade. Matovič nepochyboval. Ani v dobe, keď neprejde deň, aby sa neupozorňovalo na hoaxy, dezinformácie, klamstvá, podvody a dokonale digitálne sfalšované správy, fotografie či videá. V prípade účtu Fica v Belize o sfalšovanie „určite“ nemohlo ísť.
Fico sa obrátil na úrady v Belize. Tie potvrdili, že nič takého neregistrujú. Išlo o zjavný výmysel, manipuláciu. Premiér podal na predsedu vtedajšieho OĽaNO trestné oznámenie, no trestne stíhanie bolo zastavené. V civilnej žalobe žiadal ospravedlnenie – po desiatich rokoch prvostupňový súd konečne rozhodol. V prípade ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka prišlo rozhodnutie súdu v priebehu niekoľkých mesiacov kontumačným rozsudkom.
Pri kauze Belize si Matovič vlastne testoval svoje schopnosti, ktoré neskôr rozvinul v plnej paráde. Víťazstvo vo voľbách 2020 strhol na svoju stranu výletom na francúzsku Riviéru, kde prstom rázne ukázal na honosnú vilu exministra financií a dopravy Jána Počiatka, pričom dodnes nie je jasné, či skutočne išlo o jeho vilu. Nasledoval výlet na Cyprus a obvinenia známej finančnej skupiny podnikajúcej v zdravotníctve. Už menej ľudia vedia, že tieto nápady pôvodne vznikli v dielni PS/Spolu, ale progresívci sa ich vzdali.
Na Slovensku čím absurdnejšia informácia, tým spoľahlivejšie zaberie. Kto viac preháňa, ten je obľúbenejší – človek znalý tajomstiev, studňa vedomostí.
V poslednom období zas Matovič neváhal s blízkymi spolupracovníkmi okamžite vycestovať do Vietnamu, aby sa tárajúc piate cez deviate hodinu točil okolo zlatej vane, v ktorej sa mal kúpať predseda vlády Fico. Neskôr zas „objavil“ vily prominentov Smeru a Hlasu na chorvátskom pobreží. Mohli by sme pokračovať. Samotný Matovič inšpiroval aj iných. Pripomeňme si len „zaručené správy“, ako údajne smeráci vyvážali vrecia plné peňazí do Dubaja. A tak ďalej. Roztrhlo sa vrece so „zaručenými odhaleniami“.
Koho zaujíma, čo suma 600 miliónov eur vlastne predstavuje? Padajú aj vyššie sumy, ktoré si „smeráci a hlasáci“ mali za roky pri moci odkrojiť z našej spoločnej kasy. Miliardy lietajú hore dole, na sociálnych sieťach, v osobných rozhovoroch, v krčmách, v „šuškaniciach“ – ako inak zaručené správy od tých, ktorí všetko videli na vlastné oči, asistovali. Rovnako ako sú „pravé“ informácie, ktoré sa z ničoho nič objavili v Matovičovej schránke. Bežný človek si sumu 600 miliónov eur ani nevie predstaviť. Znie dobre, je závratná, ulahodí, ak sa týka toho „zlého“ politika. A padajú aj vyššie cifry – desiatky miliárd. Lenže ani skutoční miliardári nemajú stovky miliónov či desiatky miliárd na účtoch, ale uložené v aktívach ako podiely v spoločnostiach, v nehnuteľnostiach atď.
No na Slovensku čím absurdnejšia informácia, tým spoľahlivejšie zaberie. Kto viac preháňa, ten je obľúbenejší – človek znalý tajomstiev, studňa vedomostí. Nikto netvrdí, že korupcia na Slovensku neexistuje, že sa u nás (neraz vo veľkom) nerozkráda, že eurofondy končia v súkromných rukách – no prečo musíme neustále tak preháňať? Potom jeden chce tromfnúť druhého a pridáva. Dostávame sa do absurdného sveta, kde rozumná reč už nie je možná. Ktože to bol na začiatku?
