Pellegrinimu sa dlho darilo zbierať body, no búrlivá politická atmosféra nakoniec vo voľbách viac priala Robertovi Ficovi. Pellegrinimu jeho štýl politiky aj tak priniesol úspech – stal sa prezidentom. Lenže Hlas sa po jeho odchode vzdal pôvodného zámeru, dedičstva. Vľúdnu tvár a empatiu vidieť čoraz menej, pribúda konfrontačný tón.
Posledným dôkazom je postup voči vlastnému členovi a poslancovi Jánovi Ferenčákovi. Namiesto toho, aby s ním lídri strany komunikovali a vyjasňovali si odlišné názory, vedú s ním pred zrakmi národa i vlastných voličov „vojnu“. Hoci verejne nevieme, do akej miery vlieva olej do ohňa samotný Ferenčák, vedenie Hlasu by sa malo snažiť atmosféru upokojovať, nie ju neustále vyhrocovať.
Koalícia mala na začiatku väčšinu štyroch poslancov. Hlas už opustili traja. Pri Samuelovi Migaľovi išlo o chybu z neskúsenosti – Peter Pellegrini „najal“ novinára Migaľa do volieb s tým, aby ako známa tvár pritiahol voličov. Bližšie ho však nepoznal. O podobné angažmány a dramatické rozchody nie je nikdy núdza – nielen v slovenskej politike. Ferenčák však do Hlasu neprišiel zvonku, ale ako člen Smeru. Od roku 2014 viedol Kežmarok, od roku 2020 poslancoval v NR SR, v strane bol (mal byť) „prekuknutý“ (na rozdiel od Romana Malatinca).
Hlas nielenže po odchode Pellegriniho stratil prívetivú tvár, ale často nevedno, čo vlastne chce. Pod vedením Matúša Šutaja Eštoka sa čoraz viac podobá na materskú stranu Smer: nielen programovými prioritami, no najmä štýlom práce. Sám Šutaj Eštok nedávno tvrdo doplatil na nerozvážny facebookový status. Minister školstva Tomáš Drucker odkázal zas koaličným partnerom štipľavé poznámky (Hlas už nemieni byť handrou), aby mu vždy nápaditý Igor Matovič jeho amatérstvo do týždňa spočítal a verejne celú stranu ponížil. Politická neskúsenosť z Hlasu proste sála: neraz si nevidia ďalej od nosa.
Z amatérskych chýb Hlasu by sa preto nemali radovať ani Andrej Danko, ani Robert Fico. A zdá sa, že sa neradujú, lebo nateraz odvolanie Jána Ferenčáka zablokovali.
To sa týka i odstránenia Ferenčáka z funkcie predsedu európskeho výboru v parlamente. Niežeby mal primátor Kežmarku a poslanec Ferenčák automatické právo na ďalšiu stoličku. Pri zvážení všetkých plusov a mínusov a aktuálnej politickej situácie by však strana, ktorej preferencie po sérii evidentných chýb nezadržateľne klesajú, mala svoje rozhodnutia zvážiť, aby predišla ešte väčšej šlamastike. Meniť Ferenčáka iba preto, lebo bývalý podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec po vynútenom odchode z funkcie okamžite zažiadal o novú funkciu, vyráža dych. A to aj s vedomím, že bývalý špičkový diplomat Kmec má rozhodne väčšie odborné predpoklady ako kežmarský primátor.
Odstránením Ferenčáka by hlasáci dali do rúk veľkú moc poslancom okolo Rudolfa Huliaka, dnes už ministra cestovného ruchu a športu. Toho svojím správaním zas vyštval z klubu SNS Andrej Danko. Po strate jedného poslanca budú koalíciu držať nad vodou práve huliakovci. Z amatérskych chýb Hlasu by sa preto nemali radovať ani Andrej Danko, ani Robert Fico. A zdá sa, že sa neradujú, lebo nateraz odvolanie zablokovali.
Hlas si dupaním po väčšom slove v koalícii nevlastnou nekompromisnosťou nekope iba vlastný politický hrob, ale podkopáva celú koalíciu. V prípadných predčasných voľbách pohoria všetky tri koaličné strany. Hoci Fico podobné krízy nedokázal, či nebol ochotný riešiť ani v minulosti, respektíve ich podcenil, pri bývalom smerákovi Ferenčákovi by mal prejaviť viac chochmesu a vziať opraty do vlastných rúk. A hlasáci, ak nechcú odísť do politického dôchodku, by sa mali vrátiť k počiatkom – k prívetivejšiemu štýlu politiky.
