Druhého decembra belgické úrady zadržali bývalú šéfku zahraničnej politiky EÚ Federicu Mogheriniovú a jedného z najvyšších diplomatov EÚ Stefana Sannina. Polícia prehľadala Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a College of Europe v Bruggách vo veci údajnej korupcie pri zakladaní diplomatickej školy, ktorej je Mogheriniová rektorkou. Obvinenia hovoria najmä o podvodoch pri verejnom obstarávaní, zásluhou ktorých získala akadémia výhodu v konkurencii.
Európska komisia prehľadávanie inštitúcií aj súkromných domov potvrdila, ale do komentovania sa veľmi nehrnula. Nečudo, veď ako Mogheriniová, tak Sannino sú blízki spolupracovníci predsedníčky EK Ursule von der Leyenovej, ktorá sa svojej pozície už tak či onak drží len zubami-nechtami: len pôsobením „vyšších záujmov“ so svojím kabinetom neodstúpila z čela výkonnej moci EÚ a návrhy na vyslovenie nedôvery boli neúspešné. Vo víre vojenského zaujatia trochu upadla do zabudnutia aj korupčná aféra v Európskom parlamente spred troch rokov s názvom Katargate. Vybraní poslanci prijímali peniaze a dary od Kataru, Mauretánie a Maroka výmenou za priaznivé posudky a postoje EP pri hlasovaní o ľudských právach v tzv. autoritárskych režimoch.
V šnúre škandálov európskych inštitúcií a tvorcov politík pritom naozaj nejde o fazuľky. Ak len k menovaným kauzám prirátame schopnosť šéfky zahraničnej politiky EÚ Kaje Kallasovej v záujme uchovania vojnovo naladenej rétoriky šermovať s historickými udalosťami podľa ľubovôle, máme pred sebou obraz Európy, ktorá už len sama nevidí svoj úpadok.
