Pravdepodobne áno, pretože všetky štyri krajiny si napriek rozdielnym postojom voči Rusku a Ukrajine uvedomujú, že nás viac vecí spája, ako rozdeľuje. V Bruseli ako malé krajiny samostatne nemáme šancu uspieť, ani takmer štyridsaťmiliónové Poľsko, ktoré je oproti Slovensku, Česku a Maďarsku rozhodne ťažšia váha.
Iste, spolupráca v rámci Visegrádskej štvorky mala a má mnoho neprajníkov. Áno, pôvodná myšlienka je už dávno mŕtva. Všetky tri zakladajúce postkomunistické štáty, po rozdelení Česko-Slovenska štyri, sú členskými krajinami EÚ. No práve v únii sme zistili, koľko historických a kultúrnych vecí nás spája. S prispením Rumunska, Bulharska, Chorvátska, Slovinska či Rakúska sa nám podarilo presadiť veci vopred stratené, napriek zjavnému odporu európskych veľmocí či centrály EÚ v Bruseli. Kde je však hranica medzi presadzovaním vlastných záujmov a zámerným narúšaním európskej jednoty?
A to sa týka práve postoja voči Rusku. Putinova invázia na Ukrajinu V4 rozhádala. Priatelia na život na smrť – maďarský Fidesz a poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS) – zrazu prestali spolu hovoriť. Ako je možné mať na strategickú bezpečnosť strednej Európy a hrozbu Ruska také odlišné názory, napriek tomu, že hodnotovo ide o rovnaké politické formácie? Ba teraz sa poľský prezident Karol Nawrocki z PiS odmietol stretnúť s Viktorom Orbánom. Dôvod? Nedávna cesta Orbána do Moskvy. Inak by si výborne rozumeli. Máme sa nechať Ruskom rozdeľovať, či hľadať spoločné prieniky, vysvetľovať si iné pohľady? Aj o tom bol summit v Ostrihome.
Treba začať opäť spolu hovoriť, hľadať veci, ktoré nás spájajú, nie rozdeľujú, začať riešiť nakopené problémy. Rusko nemôže navždy rozdeliť a zničiť Visegrádsku štvorku.
Hoci oficiálne prezidenti mali hovoriť o konkurencieschopnosti, inováciách a umelej inteligencii, neoficiálne sa obrusovali hrany a hľadali spoločné prieniky. Stredná Európa vždy bola veľmi rozštiepená, diferencovaná, no zároveň sa kultúrne odlišovala od ostatných častí Európy, nesie si inú historickú skúsenosť (čo ju zasa vždy spájalo).
Paralelne s ostrihomským summitom sa konalo stretnutie predsedov parlamentov Slavkovského formátu (Slovensko, Rakúsko, Česko). Poľsko rozvíja spoluprácu v rámci Weimarského trojuholníka (spolu s Nemeckom a Francúzskom) a v bezpečnostných otázkach úzko spolupracuje s USA. Zároveň rozvíja ideu Stredomoria (spojenia krajín medzi Jadranským, Čiernym a Baltským morom). To vôbec neznižuje význam V4, práve naopak – regionálna spolupráca má v EÚ svoje miesto.
Neklamme si, že v strednej Európe máme rovnaké ekonomické záujmy ako veľmoci Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Každý región v Európe má svoje špecifiká a problémy – iné v Stredomorí, iné na západe kontinentu, iné v Škandinávii, iné v strednej Európe. Preto treba začať opäť spolu hovoriť, hľadať veci, ktoré nás spájajú, nie rozdeľujú, začať riešiť nakopené problémy. Rusko nemôže navždy rozdeliť a zničiť Visegrádsku štvorku.
