Pripomeňme si, že to je ten Macron, ktorý pred voľbami v septembri 2023 prijal Michala Šimečku v Elyzejskom paláci, čím ho nepriamo podporil vo voľbách. Francúzsky prezident sa sám hlási k progresivizmu, ba je jeho strojcom v Európe. Niekoľkokrát si volal aj s Vladimirom Putinom. Iste, márne. Ako je možné, že Paríž chce tiež obchodovať s Pekingom, rozvíjať dobré vzťahy? A rovnako tak Madrid, pretože Peking navštívil v apríli aj španielsky premiér Sánchez. Nie je to za čiarou? Alebo pre veľké a malé európske krajiny platia dva metre, platí dvojaká morálka?
Macron, ako aj francúzska ekonomická a politická elita sú si vedomí hospodárskeho významu Číny vo svete. Bez východnej veľmoci sa Európa nezaobíde. Poučovať a zmravňovať Peking – to skutočne nikam nevedie. To len my na Slovensku sme zaslepení a neraz nedokážeme pragmaticky uvažovať, iba ideologicky a s riadnou dávkou emócií. V Paríži totiž dobre vedia, že EÚ ťahá s Pekingom v ekonomike za kratší koniec. Obchodný deficit je vysoký, stávame sa od Číny čoraz viac závislí, vzťahy je nutné upraviť. Zaostávame aj v technológiách (rovnako ako za USA), je čas na obrat.
Geopolitika nikdy nebola o morálke ani o emóciách a zaslepenosti, vždy to bol cynický kalkul, kde účel svätí prostriedky. Kto si to neuvedomí, ten prehrá
A to nie je všetko, do Indie pricestoval ruský prezident Vladimir Putin. Budeme morálne kázať aj druhej najľudnatejšej krajine sveta? Francúzsko, Británia i Nemecko prostredníctvom svojich veľvyslancov podali protest. No dobre vedia, že Dillí si nedá od tretích krajín diktovať. Áno, premiér Naréndra Módí hovoril s Putinom o sankciách uvalených na ropu. India dokázala majstrovsky obchádzať európske sankcie, no na americké už je krátka. Dovoz ropy súkromné spoločnosti obmedzili.
Nie, Módí ani Si Ťin-pching nepodporujú krviprelievanie na Ukrajine, i keď možno Číne vojna do určitej miery vyhovuje, ale obe krajiny sa snažia robiť pragmatickú politiku. Vzťah Moskvy a Dillí nemožno nazvať láskou, ale pragmatickým vzťahom z rozumu.
India kladie Rusku dôležitosť aj z dôvodu, ktorý nám uniká. Najväčšou hrozbou Dillí je totiž Peking. Zbližovanie Ruska a Číny druhej najľudnatejšej krajine nehrá do karát. Preto sa snaží zblížiť s Kremľom na všetkých „frontoch“. V Pekingu zas Macron presviedčal prezidenta Si Ťin-pchinga, aby viac tlačil na Putina a pomohol ukončiť vojnu na Ukrajine. To je proste geopolitika, vzájomne previazané vzťahy, čo na Slovensku nechceme vidieť a rešpektovať: nahovárame si niečo iné.
No časy sa menia. Fínsky prezident Stubb pripúšťa, že spravodlivý mier na Ukrajine nenastane. Belgický premiér De Wever priznáva, že prehra Ruska je ilúzia a rozvrat jadrovej veľmoci nie je v ničom záujme. Najbližší spolupracovníci Volodymyra Zelenského sú zapletení do obrovskej korupcie – v dobe, keď krajina krváca. Nežijeme v ilúzii od jesene 2023, keď zlyhala ukrajinská ofenzíva, ktorá mohla zmeniť vojenský pomer na bojisku a viesť k zatlačeniu ruskej armády? Nežili sme v ilúzii, že Rusko je možné pomocou sankcií ekonomicky položiť? Čo sa stalo medzitým? Na bojisku i v medzinárodných vzťahoch sa Rusko posilnilo a Európa išla ekonomicky, politicky i technologicky dole.
Na Slovensku by sme mali konečne vytriezvieť. Geopolitika nikdy nebola o morálke ani o emóciách a zaslepenosti, vždy to bol cynický kalkul, kde účel svätí prostriedky. Kto si to neuvedomí, ten prehrá.
