Už len pojem adresná energopomoc vyvoláva úsmev na tvári. Ako môže ísť o adresnú pomoc, keď sa ma dotýkať 90 % domácnosti? Nebolo lepšie ponechať plošnú pomoc? Pomoc 90 % domácnostiam nie je však zámer, podstatná je hranica príjmu, do ktorej bude pomoc poskytnutá. Ide o sumu 1 930 eur pre jednotlivca. Následne sa suma prepočíta koeficientom na domácnosť podľa počtu detí a ich veku. Prečo práve hranica 1 930 eur zatiaľ vládni predstavitelia nevysvetlili.
Stále nie je jasné, kto pomoc dostane. Nevysvetliteľných je viacero otázok. Hoci ministerka Saková opakuje, že pomoc je nastavená automaticky a domácnosti dostanú pomoc bez toho, aby niečo museli urobiť, po istotu zavádza „tiesňovú“ linku na okresných úradoch, kde si občania budú môcť vyjasniť nezrovnalosti.
A nejasností je viacero. Ak dobre zarábajúci tridsiatnik býva v podnájme a je hlásený na trvalý pobyt u rodičov poberajúcich dôchodok, na penziu odkázaní rodičia nemusia po prepočtoch v konečnom dôsledku dotáciu dostať. Ešte skôr sa „výnimka“ môže týkať pracujúcich rodičov. Takýchto prípadov nebude málo. No ak domácnosť má na pomoc nárok, dostane sa aj na ďalšie stavby – napríklad na garáž alebo prístavbu na záhrade. Je to spravodlivé?
Pomoc sa vypočíta podľa príjmov od polovice roka 2024 do polovice roka 2025. Ak momentálne človek zarába menej, či je bez práce, má problém. Rezort hospodárstva si skutočnosť uvedomuje, ale nové prepočítavanie urobí až v máji 2026.
Nestačí urobiť iba potrebnú reformu, ale treba splniť úlohu na jednotku, nie na trojku. To akosi v koalícii stále nechápu.
Ak hovoríme o adresnosti, zarazí objem spotreby: u elektriny to je 30 MWh a u plynu 100 MWh. Do tohto štedrého balíka sa zmestí skutočne hocičo – aj trochu luxusu – napríklad taký vyhrievaný bazén. Je to sociálne?
Vráťme sa k podstate. Dotovanie cien elektriny, plynu a tepla má pomôcť znášať domácnostiam vysoké ceny elektriny a plynu na trhu. Lenže problém vznikol ešte v roku 2022 po napadnutí Ukrajiny Ruskom. Odvtedy sa ceny stabilizovali. Dokedy bude fungovať pomoc? Ak pomoc má mať zmysel, tak by mala byť skutočne zameraná pre tých najzraniteľnejších. Ak experti a opozícia kritizujú vládu , že málo v konsolidácii šetrí a úspory by mala hľadať i v energetickej pomoci, tak koľko nakoniec ušetríme zmenou „systému“? Plošná pomoc by vyšla na cca 480 miliónov eur, adresná je vypočítaná na 380 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpovedá, že to bude o cca 50 miliónov eur viac. Už len administratívne náklady zhltnú necelých 20 miliónov eur. Úradníci Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, finančnej správy či úradov práce sú zahltení novu agendou. Z ich dát totiž vláda čerpá vedomosti o tom, kto koľko zarába. Má celý zložitý systém význam? Nebolo by lepšie zostať pri plošnej pomoci?
Keby prebehlo štandardné pripomienkové konanie, systém bol pripravený v riadnom čase, nie o päť minút dvanásť, prebehla by verejná diskusia (odborná i politická) o tom, čo je výhodnejšie a čo nie, tak by sme v tom mali jasno. Je zarážajúce, že po nepopulárnej a mylnej transakčnej dani sa koalícia púšťa do nového dobrodružstva a provokovania obyčajných ľudí. Nestačí totiž urobiť iba potrebnú reformu, ale treba splniť úlohu na jednotku, nie na trojku. To akosi v koalícii stále nechápu.
