Hoci odmietavý postoj zastáva aj tvoriaca sa nová česká vláda, náš západný sused má spolu s Poľskom či Rakúskom výnimku. Dôvod je jednoduchý. Praha spolu s Varšavou prijali veľa ukrajinských utečencov. Hoci my na Slovensku sme preukázali tiež riadnu dávku solidarity, nestačilo to. Čo to v praxi bude znamenať? V únii sa na budúci rok rozdelí 21-tisíc migrantov, ktorých buď jednotlivé krajiny prijmú podľa kvóty, alebo uhradia náklady na nich v celkovej sume 420 miliónov eur. Čo urobí Slovensko?
Nejde však o žiadnu novinku. Fond solidarity je súčasť azylového a migračného paktu, na ktorom sa členské krajiny dohodli už minulý rok, a začne platiť od budúceho leta. Ministri sa tiež dohodli na rýchlejšom vracaní migrantov. To je možno ešte podstatnejšie ako fond solidarity. Podmienky sa menia aj pri utečencoch, nielen pri ekonomických migrantoch, napríklad v Sýrii. Ak sme splnili svoju úlohu a ochránili ľudí, ktorých život bol reálne v ohrození, nie je dôvod, aby naďalej ostávali v Európe.
Veľa politikov na Západe už konečne vytriezvelo z ilúzie. Po ťarchou reality a straty voličov aj liberálne a stredoľavé strany pristúpili v krajinách ako Dánsko a Holandsko k prísnejšej azylovej politike. Ľahkovážnosti odzvonilo, migranti si už nemôžu postupne doviesť do Európy celú rodinu. V Nemecku sa prísnejšie pozerajú na štedré sociálne dávky, ktoré rozmaznávajú migrantov. Tí sa vyhýbajú práci, neraz sa len ponevierajú. Mnohí by aj pracovali, keby bolo kde. To sú tie lepšie prípady, často sa však dostávajú na šikmú plochu a ženy kvôli štedrým sociálnym dávkam radšej rodia deti.
Situácia je niekde už neúnosná. Klamali sme si. Nezvládli sme to, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa mýlila. Azda je to poučenie do budúcnosti.
Namiesto toho, aby sa imigranti začleňovali, žijú v getách. Až do tej miery, že na školách v niektorých rakúskych a nemeckých mestách väčšina nových školákov nehovorí po nemecky a v triedach prevládajú moslimovia. Napríklad vo Viedni už iba 48,4 % žiakov bežne používa nemčinu a 35 % nemá ani rakúske občianstvo. V určitých obvodoch Viedne (či iných v rakúskych a nemeckých mestách) je stav ešte alarmujúcejší. Nehovoriac, že deti prisťahovalcov majú úplne iné kultúrne vzorce správania. A ich rodičov nič nenúti, aby rešpektovali rakúske kultúrne normy.
Podľa prijatého paktu, ktorý začne platiť od júna 2026, migrácia už bude konečne riadená. Zriadia sa azylové návratové centrá mimo EÚ. Tak to úspešne robí Austrália. Taliansko zriadilo centrá v Albánsku, ale súdy sa postavili proti. Pre migrantov je to varovný signál. Má ešte zmysel riskovať život na nebezpečnej ceste, ktorá stojí neraz všetok majetok (končiaci vo vreckách gangov)? Migrácia sa nedá zastaviť, je ľudstvu daná. A nepochybne Európa potrebuje aj pracovnú silu. Len to treba robiť s rozumom, cielene manažovať. Aj „adepti“ budú šťastnejší, keď nebudú musieť riskovať život, ale získať pracovné povolenie legálne.
Žijeme dobrovoľne v jednej únii, solidarita s ostatnými krajinami je preto namieste. No len vtedy, ak máme jasno v migračnej politike, máme plány, čo robiť, a neberieme migráciu ľahkovážne (nejako bude). Situácia je niekde už neúnosná. Klamali sme si. Nezvládli sme to, bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová sa mýlila. Azda je to poučenie do budúcnosti.
