Zbrojárska loby viní z teroristického útoku nedostatok zbraní v rukách mravných obhajcov zákona; izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa zasa ponáhľal s obvinením austrálskeho premiéra Anthonyho Albaneseho. Netanjahu, ktorý má na rukách krv minimálne desiatok tisícov civilistov v Gaze a niekoľkých krajinách Blízkeho východu naraz, promptne využil príležitosť odtiahnuť pozornosť od hlušenia „ľudských zvierat“ vo vlastnej kolónii, aby poukázal na Albaneseho „vinu“. Tá vraj spočíva v tom, že austrálsky predseda vlády uznal palestínsky štát.
Lenže výhodne znejúce kŕčovité prepojenie masakra so situáciou v Palestíne rýchlo dostalo nepríjemné trhliny. V prvom rade, vrahovia sa hlásili k Islamskému štátu a na zlosť mnohých neboli Palestínčania. Netanjahuovo obvinenie Albaneseho tak vyznieva trápne účelovo – trápnosť však rozhodne nie je nič, čo by Netanjahuovi rušilo spánok. Dokonale vybudovaný vzdušný zámok spojených islamofóbov všetkých krajín, že všetci Arabi a moslimovia sú rodení podľudia, sa s identitou Ahmeda el Ahmada na krátko zrútil.
Umberto Eco v knihe Vyrobiť si nepriateľa (a iné príležitostné písačky) skvelo popísal neoriginálny fenomén: jednotlivec alebo spoločenské skupiny si pri budovaní vlastnej identity nepomáhajú statočnosťou svojich činov, ale cieľavedomým vytváraním obrazu nepriateľa. Tomu môžu podľa potreby pripisovať hoci rozprávkovo zlé vlastnosti a vytvárať tak ilúziu o čistote seba samých.
Ale práve vytváranie ilúzií by malo byť varovaním univerzálnym: nikdy sa netýka iba toho, koho my sami považujeme za nepriateľa.
